Kryptomeny sú známe predovšetkým tým, že ich hodnota dokáže výrazne rásť aj klesať. Bitcoin alebo Ethereum môžu počas jedného dňa zmeniť cenu o niekoľko percent a v období zvýšenej volatility môžu byť výkyvy ešte výraznejšie.

Práve preto môže na prvý pohľad pôsobiť trochu zvláštne, že jednou z najdôležitejších častí kryptomenového sveta sa stali aktíva, ktorých hlavným cieľom je presný opak.

Nemeniť svoju hodnotu.

Na čo vlastne potrebuje svet kryptomien aktívum, ktorého cena sa nemá výrazne meniť?

Ak chceme blockchain používať nielen na špekuláciu na rast ceny, ale aj na prevod peňazí, obchodovanie, platby alebo ďalšie finančné služby, potrebujeme v ňom aj niečo, čo bude fungovať ako relatívne stabilná účtovná jednotka.

Práve túto úlohu začali plniť stablecoiny.

Stablecoin je digitálny token, ktorého hodnota sa snaží kopírovať hodnotu iného aktíva. Najčastejšie ide o americký dolár, takže jeden token má mať hodnotu približne jedného dolára. Existujú ale aj stablecoiny naviazané na euro, zlato alebo iné hodnoty.

Tým vzniklo niečo veľmi zaujímavé. Aktívum, ktoré využíva blockchainovú infraštruktúru podobne ako Bitcoin alebo Ethereum, ale snaží sa pritom cenovo správať skôr ako klasické peniaze.

Stablecoiny sa tak postupne stali jedným z najvýraznejších mostov medzi tradičným finančným systémom a svetom kryptomien.

Prečo stablecoiny vznikli

Bitcoin ukázal, že sa dá po internete prevádzať hodnota bez banky alebo inej centrálnej platobnej inštitúcie. Ethereum túto myšlienku rozšírilo o smart kontrakty a možnosť vytvárať celé finančné aplikácie.

Zostával ale jeden praktický problém.

Cena samotných kryptomien sa neustále mení.

Predstavme si, že chceme prostredníctvom blockchainu niekomu zaplatiť hodnotu 1 000 dolárov. Ak použijeme aktívum, ktorého cena môže počas niekoľkých hodín výrazne vzrásť alebo klesnúť, vzniká jednoduchá otázka: koľko vlastne posielame?

Rovnaký problém vzniká pri obchodovaní. Investor môže napríklad predať Bitcoin, pretože nechce byť určitý čas vystavený jeho cenovým pohybom. Ak by ale musel zakaždým previesť prostriedky späť do klasických dolárov cez bankový systém, strácala by časť výhod blockchainovej infraštruktúry zmysel.

Stablecoin umožňuje zostať vnútri kryptomenového prostredia. Investor môže predať Bitcoin za token naviazaný na americký dolár a tento token následne držať v peňaženke, previesť na inú platformu, použiť v decentralizovaných financiách alebo ho poslať inému človeku.

Stablecoiny tak vyriešili jeden z praktických problémov kryptomenového trhu: ako dostať relatívne stabilnú hodnotu priamo na blockchain.

Čo je stablecoin a čo znamená jeho „stabilita“

Stablecoin je druh kryptoaktíva navrhnutý tak, aby udržiaval svoju hodnotu voči určitej referenčnej hodnote.

Najjednoduchším príkladom je stablecoin naviazaný na americký dolár.

Ak všetko funguje správne:

1 token ≈ 1 americký dolár.

Symbol približne je tu dôležitý.

Stablecoin sa bežne obchoduje na trhu rovnako ako iné kryptomeny. Jeho cena preto nemusí byť každú sekundu presne jeden dolár. Môže sa krátkodobo pohybovať mierne nad alebo pod touto hodnotou.

Cieľom mechanizmu stablecoinu je, aby sa cena k referenčnej hodnote vracala.

Tomuto vzťahu sa hovorí peg, teda cenové naviazanie. Ak sa stablecoin naviazaný na dolár obchoduje približne za jeden dolár, hovoríme, že drží svoj peg.

Ak sa cena začne výrazne vzďaľovať, hovoríme o depegu.

A práve tu je potrebné zdôrazniť jednu dôležitú vec:

Slovo „stable“ neznamená „bezpečný“.

Znamená len to, že daný token používa určitý mechanizmus, ktorý sa snaží držať jeho hodnotu stabilnú. To, či tento mechanizmus skutočne funguje a aké riziká pod ním ležia, je iná otázka.

Ako sa drží hodnota jedného dolára

Pri klasickom modeli stablecoinu stojí za stabilitou predovšetkým rezervy, možnosť spätného odkupu a fungovanie trhu.

Predstavme si zjednodušený stablecoin USDX.

Emitent prijme od klienta 1 000 dolárov a proti nim vytvorí 1 000 tokenov USDX. Dolárová hodnota zostane v rezervách a tokeny môžu začať obiehať po blockchaine.

Ak klient neskôr tokeny vráti emitentovi a spĺňa podmienky pre priamy odkup, môže získať späť zodpovedajúcu dolárovú hodnotu.

Dôležitú úlohu hrá aj arbitráž.

Ak sa napríklad stablecoin obchoduje za 0,98 dolára, zatiaľ čo ho možno za stanovených podmienok zameniť späť za jeden dolár, vzniká motivácia token lacno nakúpiť a následne ho vykúpiť za vyššiu hodnotu. Tým rastie dopyt a cena sa tlačí späť smerom k jednému doláru.

Rovnaký princíp môže fungovať opačne, ak sa stablecoin obchoduje nad jedným dolárom.

Zásadné je teda pochopiť, že stablecoin nedrží hodnotu len preto, že je na ňom napísané „1 USD“. Musí za ním existovať ekonomický alebo technologický mechanizmus, ktorý motivuje trh túto hodnotu rešpektovať.

Nie všetky stablecoiny fungujú rovnako

Tu sa dostávame k jednému z najdôležitejších bodov.

Dva tokeny môžu obidva tvrdiť, že ich hodnota má byť jeden dolár, ale napriek tomu môžu fungovať úplne iným spôsobom.

Rozdiel je predovšetkým v odpovedi na otázku:

Čo ich hodnotu skutočne drží?

Stablecoiny kryté tradičnými aktívami

Najznámejším modelom sú stablecoiny, za ktorými stojí konkrétny emitent a rezervné aktíva.

Do tejto skupiny patrí napríklad USDC, ktorý vydáva spoločnosť Circle, alebo USDT vydávaný spoločnosťou Tether.

Princíp je pomerne jednoduchý. Proti tokenom v obehu existujú rezervy, ktoré majú umožniť ich spätný odkup za referenčnú menu za stanovených podmienok.

Tieto rezervy nemusia tvoriť len hotovosť. Môžu zahŕňať napríklad bankové vklady, krátkodobé štátne dlhopisy alebo ďalšie vysoko likvidné finančné nástroje.

Používateľ tak nespolieha primárne na algoritmus, ale na emitenta a kvalitu rezerv, ktoré za tokenom stoja.

Výhodou tohto modelu je jeho relatívna zrozumiteľnosť a možnosť prepojiť blockchainovú infraštruktúru s aktívami tradičného finančného systému.

Nevýhodou je, že do blockchainového prostredia opäť vstupuje centrálna inštitúcia. Samotná sieť môže byť decentralizovaná, stablecoin ale decentralizovaný byť nemusí.

Používateľ musí veriť tomu, že emitent skutočne drží zodpovedajúce rezervy, že sú dostatočne kvalitné a likvidné a že bude schopný dostáť svojim záväzkom.

Stablecoiny ako USDC a USDT tak dobre ukazujú, že blockchain môže zmeniť úlohu sprostredkovateľov, ale nemusí ich vždy úplne odstrániť.

Stablecoiny zabezpečené kryptomenami

Ďalším modelom sú stablecoiny, ktorých zabezpečenie neleží na bankovom účte emitenta, ale priamo na blockchaine.

Používateľ vloží kryptomeny do smart kontraktu a proti tomuto zálohu môžu vzniknúť stablecoiny.

Pretože hodnota kryptomien kolíše, používa sa často nadmerné zabezpečenie.

Zjednodušene môže byť potrebné vložiť napríklad kryptomeny v hodnote 150 dolárov, aby bolo možné vytvoriť stablecoiny v hodnote 100 dolárov.

Ak cena zálohu príliš klesne, môže systém časť pozície automaticky zlikvidovať.

Výhodou je menšia závislosť od jednej firmy. Nevýhodou je vyššia technologická zložitosť a riziko kolaterálu, smart kontraktov alebo samotného blockchainu.

Algoritmické stablecoiny

Treťou skupinou sú algoritmické stablecoiny.

Tie sa snažia držať stabilnú cenu bez klasickej plnej rezervy tradičných aktív. Namiesto toho používajú algoritmy, zmeny ponuky, ekonomické stimuly alebo vzťah s iným tokenom.

Na papieri môže tento model pôsobiť veľmi elegantne.

Problém nastáva vo chvíli, keď mechanizmus prestane fungovať alebo stratí dôveru trhu.

A práve to ukázal prípad TerraUSD.

Základné typy stablecoinov

Krytý tradičnými aktívami

Čo pomáha držať jeho hodnotu: Rezervy v hotovosti, bankových vkladoch alebo ďalších likvidných aktívach
Hlavné riziko: Emitent, kvalita a dostupnosť rezerv
Príklad: USDC, USDT

Zabezpečený kryptomenami

Čo pomáha držať jeho hodnotu: Kryptomenový kolaterál uložený v smart kontraktoch
Hlavné riziko: Pokles hodnoty kolaterálu, likvidácia a technologické riziko
Príklad: Kryptomenami zabezpečené stablecoiny

Algoritmický

Čo pomáha držať jeho hodnotu: Algoritmy, zmeny ponuky a ekonomické stimuly
Hlavné riziko: Strata dôvery a zlyhanie stabilizačného mechanizmu
Príklad: TerraUSD (historický príklad)

Rovnaká trhová cena teda môže byť výsledkom úplne odlišného mechanizmu. Práve preto je pri porovnávaní stablecoinov dôležité nesledovať len ich peg, ale aj spôsob, akým sa ho snažia udržať.

Prípadová štúdia: TerraUSD – keď sa stabilita rozpadne

TerraUSD, známy pod skratkou UST, bol algoritmický stablecoin naviazaný na americký dolár.

Jeho stabilita bola prepojená s druhým tokenom siete Terra, kryptomenou LUNA. Systém umožňoval zamieňať 1 UST za LUNA v hodnote jedného dolára a opačne.

Ak napríklad cena UST klesla pod jeden dolár, obchodník mohol UST lacno nakúpiť a následne ho v systéme zameniť za LUNA v hodnote jedného dolára. Tento mechanizmus mal vytvárať ekonomickú motiváciu vracať cenu UST späť k pegu.

Dokiaľ trh veril, že LUNA má dostatočnú hodnotu a že celý systém bude fungovať, dokázal sa UST držať blízko jedného dolára.

V máji 2022 sa ale situácia obrátila a UST začal svoj peg strácať.

Ľudia sa UST začali zbavovať a systém reagoval tvorbou ďalších tokenov LUNA, ktorých cena súčasne prudko klesala.

Čím viac LUNA vznikalo, tým nižšia bola jej hodnota. A čím nižšia bola jej hodnota, tým menej dôvery mal trh v to, že dokáže UST stabilizovať.

Vznikla tak takzvaná death spiral čiže špirála smrti.

Počas niekoľkých dní sa celý systém prakticky zrútil a z trhu zmizli desiatky miliárd dolárov hodnoty.

Prípad TerraUSD ukázal jednu zásadnú vec:

Nestačí vedieť, že niečo je stablecoin. Je potrebné vedieť, prečo má byť stabilný.

Dva tokeny môžu na obrazovke ukazovať približne rovnakú cenu, ale pod touto cenou môžu stáť úplne iné mechanizmy a úplne iné riziká.

Na čo sa stablecoiny používajú

Stablecoiny pôvodne získali význam predovšetkým ako nástroj pre kryptomenové obchodovanie.

Dnes je ich využitie výrazne širšie.

Obchodovanie

Investor môže predať Bitcoin, Ethereum alebo inú kryptomenu do stablecoinu, bez toho aby musel prostriedky okamžite prevádzať späť na bankový účet.

Stablecoin tak funguje ako relatívne stabilná jednotka medzi jednotlivými obchodmi.

Prevody

Stablecoiny možno prevádzať prostredníctvom blockchainu medzi peňaženkami a podporovanými platformami.

To umožňuje presúvať hodnotu bez nutnosti pri každom prevode vstupovať do klasického bankového systému.

Medzinárodné platby

Blockchain umožňuje prevádzať stablecoin medzi používateľmi bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú.

Neznamená to automaticky, že je každý takýto prevod lacnejší alebo rýchlejší než klasická banková platba. Záleží na konkrétnej sieti, poplatkoch a poskytovateľovi.

Stablecoiny ale vytvorili novú možnosť, ako presúvať dolárovú alebo eurovú hodnotu digitálne a nepretržite.

DeFi

Stablecoiny sú jedným zo základných stavebných prvkov decentralizovaných financií.

Používajú sa pri výmene aktív, pôžičkách, úveroch alebo správe likvidity. Ich význam spočíva práve v tom, že vytvárajú relatívne stabilnú účtovnú jednotku vnútri prostredia, kde väčšina ostatných aktív výrazne kolíše.

Platby

Stále viac platobných spoločností a fintechových služieb skúma využitie stablecoinov pre bežné platby a vysporiadanie transakcií.

V takom prípade už používateľ nemusí stablecoin vnímať ako kryptomenu. Môže fungovať len ako technologická vrstva v pozadí.

Práve tu sa začínajú svety kryptomien a tradičných platieb postupne prepájať.

Stablecoin nie je to isté čo peniaze na účte

Ak máme na bankovom účte 1 000 dolárov a popri tom držíme 1 000 USDC, môže aplikácia ukazovať takmer rovnakú hodnotu.

Právne ani technologicky ale nejde o rovnakú vec.

Peniaze na bankovom účte predstavujú pohľadávku voči banke a v Európskej únii sa na spôsobilé bankové vklady štandardne vzťahuje systém poistenia vkladov do stanoveného limitu.

Stablecoin je naproti tomu digitálny token.

Jeho vlastnosti závisia od emitenta, rezerv, právneho režimu a konkrétnej konštrukcie.

Pri niektorých stablecoinoch existuje nárok na spätný odkup voči emitentovi. Pri iných funguje stabilita prostredníctvom kryptomenového zabezpečenia alebo algoritmu.

Zjednodušene:

1 dolár na bankovom účte a stablecoin v trhovej hodnote jedného dolára môžu mať rovnakú cenu, ale nie sú to rovnaké aktíva.

Stablecoin nie je CBDC

Ďalším pojmom, ktorý sa so stablecoinmi často zamieňa, je CBDC čiže Central Bank Digital Currency, teda digitálna mena centrálnej banky.

Rozdiel je zásadný.

Stablecoin vydáva súkromná spoločnosť alebo decentralizovaný protokol.

CBDC vydáva centrálna banka.

Ak by teda vzniklo digitálne euro, nešlo by o eurový stablecoin vydávaný súkromnou firmou. Šlo by o peniaze centrálnej banky v digitálnej podobe.

Pri stablecoine sa pýtame:

Kto je emitent a čím token kryje?

Pri CBDC sa pýtame:

Ktorá centrálna banka ho vydáva a aké pravidlá preň platia?

Stablecoiny a CBDC preto nie sú dve označenia pre tú istú vec. Sú to dva rôzne prístupy k digitálnym peniazom.

Stablecoiny a európska regulácia MiCA

S rastúcim významom stablecoinov začali ich fungovanie intenzívnejšie riešiť aj regulátori.

V Európskej únii je kľúčovým rámcom nariadenie MiCA – Markets in Crypto-Assets Regulation.

MiCA nepracuje so stablecoinom ako s jednou univerzálnou kategóriou.

Rozlišuje predovšetkým dva typy tokenov so stabilnejšou hodnotou.

E-money token čiže EMT

Ak sa token snaží držať hodnotu voči jednej oficiálnej mene, napríklad euru alebo americkému doláru, MiCA ho označuje ako token elektronických peňazí (e-money token).

Jednoducho povedané ide o token, ktorý sa snaží digitálne reprezentovať jednu konkrétnu menu.

Asset-referenced token čiže ART

Druhou kategóriou je token naviazaný na aktíva (asset-referenced token).

Podľa MiCA ide o kryptoaktívum odlišné od tokenu elektronických peňazí, ktoré sa snaží udržiavať stabilnú hodnotu tým, že odkazuje na inú hodnotu, právo alebo ich kombináciu, vrátane jednej či viacerých oficiálnych mien.

Pre bežného používateľa môže toto rozdelenie pôsobiť ako právnický detail, ale jeho význam je praktický.

Ak token tvrdí, že reprezentuje stabilnú hodnotu, je dôležité vedieť, kto ho vydáva, čo drží v rezervách, ako funguje spätný odkup a kto kontroluje plnenie týchto pravidiel.

MiCA samozrejme nezaručuje, že stablecoin nemôže stratiť svoj peg alebo čeliť technickému problému.

Regulácia neodstraňuje riziko.

Mení ale pravidlá, podľa ktorých sa s týmto rizikom pracuje.

Aké riziká stablecoiny majú

Stablecoiny boli vytvorené preto, aby znížili cenovú volatilitu.

Neodstránili ale riziko ako také.

Len ho presunuli do iných oblastí.

Depeg

Najviditeľnejším rizikom je strata naviazania na referenčnú hodnotu.

Ak má stablecoin stáť jeden dolár a trh začne pochybovať o jeho schopnosti túto hodnotu udržať, môže jeho cena klesnúť.

Riziko emitenta

Pri centralizovaných stablecoinoch závisí používateľ od spoločnosti, ktorá token vydáva.

Finančný, prevádzkový alebo právny problém emitenta môže ovplyvniť dôveru v samotný stablecoin.

Riziko rezerv

Dôležité nie je len to, či stablecoin má rezervy, ale aj to, čo tieto rezervy tvoria.

Hotovosť alebo krátkodobý štátny dlhopis majú iné rizikové vlastnosti než menej likvidné alebo volatilné aktíva.

Technologické riziko

Stablecoin je stále blockchainový token.

Môže preto čeliť rizikám smart kontraktov, konkrétnej blockchainovej siete, mostov medzi blockchainmi alebo chybe používateľa.

Regulatórne riziko

Zmena legislatívy môže ovplyvniť to, kto smie stablecoin vydávať, ktoré platformy ho môžu ponúkať alebo za akých podmienok ho možno používať.

Práve preto je pri hodnotení stablecoinu potrebné sledovať nielen jeho aktuálnu cenu, ale aj celý mechanizmus, ktorý pod ňou stojí.

Čo si pri stablecoine skontrolovať

Stablecoiny môžu na prvý pohľad pôsobiť veľmi podobne. Ak dva tokeny stoja približne jeden dolár, môže sa zdať, že medzi nimi nie je zásadný rozdiel. Ako sme ale videli na predchádzajúcich príkladoch, rovnaká cena ešte neznamená rovnaký spôsob fungovania ani rovnaké riziko.

Pred použitím alebo držaním stablecoinu je preto dobré položiť si niekoľko základných otázok.

Kto stablecoin vydáva? Pri niektorých stablecoinoch stojí za tokenom konkrétna spoločnosť, ktorá spravuje rezervy a zabezpečuje jeho vydávanie i spätný odkup. Iné stablecoiny fungujú prostredníctvom decentralizovaného protokolu alebo smart kontraktov. Už samotná odpoveď na túto otázku napovie, na kom alebo na čom stabilita tokenu závisí.

Čím je jeho hodnota krytá alebo zabezpečená? Stablecoin môže byť zabezpečený hotovosťou, bankovými vkladmi, krátkodobými štátnymi dlhopismi, kryptomenami alebo iným mechanizmom. Nestačí teda vedieť, že token „má rezervy". Dôležité je aj vedieť, z čoho sa tieto rezervy skladajú a ako ľahko môžu byť v prípade potreby prevedené späť na peniaze.

Ako funguje spätný odkup? Pri stablecoinoch krytých tradičnými aktívami je dôležité vedieť, či a za akých podmienok možno tokeny zameniť späť za referenčnú menu. Práve možnosť spätného odkupu je jedným z mechanizmov, ktoré pomáhajú udržiavať cenu stablecoinu blízko jeho pegu.

Ako transparentné sú rezervy? Pri centralizovaných stablecoinoch je dôvera v emitenta zásadná. Preto má zmysel sledovať, či zverejňuje zloženie rezerv, informácie o ich správe a pravidelné správy o tom, či rezervy skutočne zodpovedajú množstvu tokenov v obehu.

Na akom blockchaine stablecoin funguje? Rovnaký stablecoin môže existovať na viacerých blockchainových sieťach. Tie sa môžu líšiť rýchlosťou, transakčnými poplatkami, bezpečnosťou i spôsobom fungovania. Používateľ by preto nemal sledovať len samotný stablecoin, ale aj sieť, prostredníctvom ktorej ho používa.

Aké má regulatórne postavenie? S rastúcim významom stablecoinov sa stále viac rieši aj ich právny a regulatórny rámec. V Európskej únii do tejto oblasti vstupuje regulácia MiCA, ktorá stanovuje pravidlá pre niektoré typy tokenov so stabilnou hodnotou a ich emitentov. Regulácia sama osebe nezaručuje bezpečnosť, môže ale pomôcť lepšie určiť, kto za token zodpovedá a podľa akých pravidiel funguje.

Držal stablecoin svoj peg aj v minulosti? Krátkodobé odchýlky od referenčnej hodnoty môžu nastať aj pri veľkých stablecoinoch. Výraznejšie alebo opakované depegy ale môžu naznačovať problém s rezervami, likviditou, konštrukciou systému alebo dôverou trhu.

Pri hodnotení stablecoinu teda nestačí sledovať len jeho aktuálnu cenu. Dôležitejšie je pochopiť celý mechanizmus, ktorý túto cenu drží.

Kľúčová otázka pre čitateľa: Nielen „Koľko stablecoin stojí?", ale predovšetkým „Čo jeho hodnotu drží a prečo by sme mali veriť, že ju bude držať aj zajtra?"

Záver

Stablecoiny vznikli ako odpoveď na jeden z hlavných praktických problémov kryptomenového trhu – vysokú volatilitu. Preniesli na blockchain jednotku, ktorá sa snaží držať stabilnejšiu hodnotu, a umožnili tak jednoduchšie obchodovanie, prevody, platby i fungovanie decentralizovaných financií. Vďaka nim sa blockchain začal používať nielen pre volatilné digitálne aktíva, ale aj ako infraštruktúra pre prevod hodnoty, ktorá sa správa podobne ako tradičné meny.

Zároveň ale neexistuje jeden univerzálny stablecoinový model. USDC, USDT, kryptomenami zabezpečené stablecoiny alebo niekdajší TerraUSD môžu na obrazovke ukazovať rovnakú cenu, ale pod touto cenou stoja úplne iné mechanizmy. Práve preto je dôležité nesledovať len to, či má token hodnotu približne jedného dolára, ale predovšetkým kto ho vydáva, čím je zabezpečený, ako funguje spätný odkup a aké riziká sa s jeho konštrukciou spájajú.

Stablecoiny sú možno jedným z najlepších príkladov toho, ako sa kryptomenový a tradičný finančný svet postupne prepájajú. Na jednej strane využívajú blockchain, smart kontrakty a digitálne peňaženky. Na druhej strane za nimi často stoja bankové účty, štátne dlhopisy, regulovaní emitenti a klasické meny. Pri ich hodnotení je preto dôležité pozerať sa pod samotný peg a rozumieť mechanizmu, ktorý ho vytvára.

Tento text slúži len na informačné a vzdelávacie účely a nepredstavuje investičné poradenstvo. Kryptoaktíva sú volatilné a môžete prísť o celú investovanú sumu.