Veľkí hráči a ceny kryptomien: Kedy ide o bežné obchodovanie a kedy o manipuláciu trhu?

Správa o presune veľkého množstva bitcoinov na burzu alebo o prudkom náraste objemu transakcií môže ľahko vyvolať podozrenie, že sa niekto chystá ovplyvniť cenu. Podobné špekulácie sprevádzajú aj aktivitu veľkých držiteľov bitcoinu, XRP či Cardana. Samotný prevod na blockchaine nám však neprezradí, či skutočne došlo k predaju, kto stál na druhej strane obchodu ani prečo sa majiteľ rozhodol prostriedky presunúť. [1]

Veľkí hráči nepochybne môžu ceny kryptomien ovplyvňovať. Rozsiahly nákup alebo predaj však ešte automaticky neznamená manipuláciu. Tá spočíva napríklad vo vytváraní falošného dojmu dopytu, umelom navyšovaní objemu obchodov alebo šírení klamlivých informácií. Aby sme dokázali správne vyhodnotiť dianie na trhu, musíme predovšetkým rozlišovať medzi tým, čo skutočne vieme, a tým, čo si iba domýšľame.

Kto sa skrýva pod označením veľryba?

Ako veľryby sa na kryptomenovom trhu označujú subjekty, ktoré držia alebo presúvajú veľké množstvo kryptomien. Jednotná hranica, od ktorej sa investor stáva veľrybou, však neexistuje. Napríklad analytická spoločnosť Glassnode pri zavádzaní svojich metrík pre bitcoinové subjekty pracovala s hranicou aspoň 1 000 BTC, pričom známe burzy z tejto skupiny vylučovala. Pri interpretácii podobných štatistík preto záleží nielen na samotnom čísle, ale aj na použitej metodike. [2]

Dôležité je tiež rozlišovať medzi blockchainovou adresou a jej skutočným vlastníkom. Jeden investor môže svoje prostriedky rozdeliť medzi desiatky rôznych adries. Naopak jediná burzová adresa môže zhromažďovať kryptomeny tisícov klientov. Veľký zostatok na konkrétnej adrese tak ešte neznamená, že všetky prostriedky patria jednému človeku, ktorý sa ich môže rozhodnúť naraz predať. [2]

Rovnako nie je možné zamieňať držanie kryptomien s ich aktívnym obchodovaním. Veľký zostatok síce ukazuje, že subjekt disponuje značným množstvom prostriedkov, nič však nevypovedá o tom, či ich práve ponúka na trhu. Niekoľko rozsiahlych prevodov navyše nemusí predstavovať aktivitu niekoľkých nezávislých investorov.

Skôr než teda začneme hodnotiť vplyv veľrýb na cenu, mali by sme si najprv ujasniť, koho vlastne sledovaná štatistika zahŕňa.

Prečo môže veľký obchod pohnúť cenou?

To, ako výrazne nákup alebo predaj ovplyvní cenu kryptomeny, závisí predovšetkým od jeho veľkosti a dostupnej likvidity.

Ak napríklad veľký predaj vyčerpá najbližšie nákupné ponuky, ďalšia časť objednávky sa môže uskutočniť za nižšie ceny. Pri rozsiahlom nákupe funguje mechanizmus opačne. Obchodník postupne využíva dostupné predajné ponuky, a ak ich nie je dostatok, nakupuje za stále vyššie ceny.

Na trhu s nízkou likviditou preto môže výrazný cenový pohyb spôsobiť aj objednávka, ktorá by na likvidnejšom trhu mala oveľa menší dopad. [3]

Na niektorých decentralizovaných burzách funguje obchodovanie odlišne. Namiesto klasickej knihy objednávok tu používatelia zamieňajú kryptomeny prostredníctvom takzvaných poolov likvidity, ktoré spravujú inteligentné kontrakty čiže smart kontrakty.

Aj v tomto prípade záleží na veľkosti obchodu voči dostupnej likvidite. Rovnaká zámena tak môže v menšom poole vyvolať výraznejší cenový pohyb než v poole s dostatočným množstvom prostriedkov. Nie každý cenový výkyv teda vzniká postupným vyčerpávaním objednávok v burzovej knihe. [4, 5]

Predstavme si napríklad investora, ktorý potrebuje predať časť svojich kryptomien, aby získal peniaze na bežné výdavky. Ak prijme aktuálne dostupné nákupné ponuky, môže tým cenu znížiť. Samotný pokles však nič nevypovedá o jeho úmysle.

Predaj mohol mať na trh značný dopad, hoci investor nikoho neklamal ani sa nesnažil vyvolať dojem inej obchodnej aktivity.

Veľkí obchodníci navyše často nemajú záujem spôsobiť prudký pohyb ceny. Mohli by si tým totiž sami zhoršiť podmienky, za ktorých nakupujú alebo predávajú.

Preto svoje objednávky niekedy rozdeľujú na menšie časti a realizujú ich postupne. Príkladom je stratégia TWAP, pri ktorej sa väčší obchod vykonáva po menších častiach podľa vopred stanoveného časového harmonogramu. Cieľom je obmedziť cenový dopad veľkej objednávky. Nejde síce o záruku konkrétnej výslednej ceny, ale o ukážku toho, že veľká pozícia nemusí znamenať jediný náhly zásah do trhu. [6]

Niektorí profesionálni účastníci naopak likviditu poskytujú. Takzvaní tvorcovia trhu čiže market makeri priebežne zverejňujú nákupné a predajné ponuky, vďaka ktorým môžu ostatní obchodníci ľahšie uzatvárať obchody.

Ich úloha sa zásadne líši od vytvárania fingovanej obchodnej aktivity. Samotné označenie market maker však ešte nie je zárukou poctivého konania konkrétnej spoločnosti. Vždy záleží na tom, ako skutočne obchoduje. [4]

Prudký cenový výkyv nemusí mať jediného pôvodcu

Výrazný pohyb ceny môže spustiť reťazovú reakciu ďalších obchodníkov. Len čo kryptomena dosiahne určitú cenovú úroveň, môžu sa aktivovať vopred nastavené pokyny, napríklad príkazy na predaj alebo na obmedzenie straty.

Ich skutočné vykonanie pritom závisí od typu pokynu aj od aktuálnej situácie na trhu. Napríklad stop-limit pokyn po dosiahnutí stanovenej ceny vytvorí limitnú objednávku. To však ešte neznamená, že sa obchod skutočne uskutoční. [6]

Ďalším faktorom môžu byť likvidácie pozícií obchodníkov využívajúcich finančnú páku. Ak hodnota zabezpečenia ich pozície prestane spĺňať požiadavky obchodnej platformy, môže nasledovať nútené uzavretie obchodu.

Takéto likvidácie dokážu už prebiehajúci cenový pohyb ďalej zosilniť. Pri derivátových obchodoch však nemožno automaticky predpokladať, že každé uzavretie pozície znamená predaj zodpovedajúceho množstva skutočných kryptomien na spotovom trhu. [7]

Záleží aj na tom, podľa akej ceny platforma prípadnú likvidáciu vyhodnocuje. Napríklad burza Kraken pri opísaných derivátových produktoch využíva referenčnú cenu označovanú ako mark price a sleduje stav zabezpečenia pozície.

Krátkodobý výkyv poslednej obchodnej ceny na jednej burze teda sám osebe nedokazuje, že muselo dôjsť k spusteniu všetkých súvisiacich likvidácií. [7]

Ak cena kryptomeny prudko klesne a vzápätí sa vráti na pôvodnú úroveň, môže ísť o kombináciu niekoľkých faktorov: rozsiahlych predajov, zmeny likvidity alebo núteného uzatvárania pozícií.

Samotný tvar cenového grafu však neprezrádza, či niekto takýto pohyb cielene vyvolal. Na tvrdenie, že išlo o úmyselný „lov stop-lossov“, by sme potrebovali ďalšie dôkazy o konaní konkrétnych účastníkov trhu.

Falošné objednávky môžu vytvárať dojem silného záujmu

Kniha objednávok na burze zachytáva doposiaľ nevykonané nákupné a predajné ponuky. Veľký nákupný príkaz tak môže na prvý pohľad pôsobiť ako dôkaz silného dopytu. Rozsiahla predajná objednávka zase môže vytvárať dojem, že ďalšiemu rastu ceny stojí v ceste významná prekážka.

Objednávky však nie sú nemenné. Obchodníci ich môžu priebežne upravovať alebo rušiť. Jediný pohľad do knihy objednávok preto neznamená, že zobrazené množstvo kryptomien bude skutočne zobchodované. [6]

Jednou zo známych manipulačných praktík je spoofing. Spočíva v zadávaní objednávok, ktoré obchodník v skutočnosti nemieni nechať vykonať a plánuje ich pred realizáciou zrušiť.

Tým môže vytvárať zavádzajúci dojem ponuky alebo dopytu a ovplyvňovať rozhodovanie ostatných účastníkov trhu.

Kľúčový je však práve úmysel klamať. Samotné zrušenie objednávky ešte spoofing nedokazuje. Aj poctivý obchodník môže svoju ponuku stiahnuť napríklad preto, že sa zmenili trhové podmienky. [8]

Pri posudzovaní podozrivej aktivity je preto dôležité sledovať celý priebeh zadávania a rušenia objednávok, ich súvislosť s ďalšími obchodmi a prípadné prepojenie jednotlivých účtov.

Napríklad pravidlá burzy Coinbase radia medzi manipulatívne konanie spoofing aj umelé vytváranie obchodného objemu. Verejne dostupné trhové dáta však bežne neukazujú, ktorý konkrétny obchodník objednávku zadal alebo zrušil. Vonkajší pozorovateľ tak nemusí mať dostatok informácií na určenie pôvodcu podozrivého konania. [9]

Umelý objem môže predstierať záujem investorov

Ďalšou známou praktikou je wash trading, pri ktorom vzniká zdanie obchodnej aktivity bez toho, aby mu zodpovedala skutočná zmena ekonomického záujmu o dané aktívum.

Môže ísť napríklad o koordinované obchody medzi účtami ovládanými rovnakým subjektom. Navonok potom situácia vyzerá, akoby s tokenom obchodovalo viac nezávislých investorov.

Výsledkom môže byť vysoký vykázaný objem obchodov, ktorý však v skutočnosti neznamená, že na trh prišlo zodpovedajúce množstvo nového kapitálu. [10]

Nejde pritom len o teoretickú možnosť. Americké ministerstvo spravodlivosti opísalo prípad spoločnosti CLS Global, ktorá sa priznala k trestným činom súvisiacim s manipuláciou a podvodom.

V apríli 2025 jej súd uložil sankcie za podvodné vytváranie obchodného objemu. Spoločnosť využívala viacero kryptomenových peňaženiek a algoritmické obchodovanie, aby jej transakcie pôsobili ako prirodzená trhová aktivita okolo konkrétneho tokenu. [10]

V júni 2025 boli oznámené aj tresty v prípade spoločnosti Gotbit a jej zakladateľa. Podľa zverejnených záverov firma vytvárala umelé obchodné objemy pre kryptomenové projekty svojich klientov. [11]

Oba prípady ukazujú, že podobné manipulačné praktiky skutočne existujú. Nemožno z nich však vyvodzovať, že rovnakým spôsobom vzniká každý výraznejší rast bitcoinu alebo že je podozrivý každý subjekt poskytujúci trhu likviditu.

Organizovaný rast ceny môže slúžiť na predaj vlastných tokenov

Ďalšou manipulačnou stratégiou je takzvané pump and dump.

Jej organizátori najprv vyvolávajú záujem o kryptomenu, ktorú už sami držia. Pomocou koordinovanej propagácie, nákupov alebo nepravdivých informácií prilákajú nových investorov. Len čo dopyt zvýši cenu, začnú svoje tokeny predávať.

Americká Komisia pre obchodovanie s komoditnými futures (CFTC) upozorňuje na tento mechanizmus najmä pri menej obchodovaných tokenoch a skupinách, ktoré svoju činnosť koordinujú prostredníctvom sociálnych sietí a komunikačných aplikácií. [12]

Predstavme si napríklad skupinu, ktorá začne intenzívne propagovať token s pôvodnou cenou 0,20 eura. Jeho hodnota následne vzrastie na 0,60 eura.

Novým záujemcom môže skupina prezentovať dvojstopercentný rast ako dôkaz mimoriadneho investičného potenciálu. Organizátor pritom môže práve v tejto chvíli predávať tokeny, ktoré nakúpil ešte pred začatím propagácie.

Investori, ktorí prichádzajú neskôr, tak nakupujú za podstatne vyššie ceny a vo chvíli, keď budú chcieť svoje prostriedky získať späť, nemusia nájsť dostatok ďalších kupujúcich.

Varovným signálom môže byť vopred dohodnutý čas spoločného nákupu, tlak na okamžité rozhodnutie alebo sľuby, že účastníci stihnú bezpečne predať skôr ako ostatní.

Ani členstvo v podobnej skupine teda nezaručuje výhodu. Organizátori totiž môžu mať úplne iné informácie a obchodné podmienky ako ľudia, ktorých k nákupu vyzývajú.

Zároveň však platí, že samotný rýchly rast ceny ešte pump and dump nedokazuje. Na takýto záver je potrebné skúmať aj spôsob propagácie, prepojenie účastníkov a ich skutočné obchody. [12]

Čo skutočne ukazujú pohyby na blockchaine?

Blockchain umožňuje sledovať jednotlivé prevody kryptomien. Ich skutočný ekonomický význam však bez ďalších informácií nemusí byť zrejmý.

Ak napríklad na známu burzovú adresu dorazí veľké množstvo bitcoinov, môže ísť o prípravu na obchodovanie, zabezpečenie inej pozície alebo bežnú prevádzkovú operáciu.

Presun medzi dvoma adresami môže byť dokonca len interným prevodom prostriedkov v rámci jednej spoločnosti či služby.

Objem transakcií na blockchaine preto nemožno automaticky zamieňať s objemom skutočne uskutočnených nákupov a predajov. [13]

Ani priradenie jednotlivých adries ku konkrétnym subjektom nemusí byť vždy definitívne. Glassnode upozorňuje, že nové informácie o burzových peňaženkách môžu viesť k spätnému prehodnoteniu predtým zaznamenaných prílevov a odlevov kryptomien.

Prevod, ktorý pôvodne vyzeral ako výber prostriedkov klienta, sa tak môže neskôr ukázať ako obyčajná interná transakcia.

Pri hodnotení neobvyklých pohybov je preto dôležité overovať nielen samotnú transakciu, ale aj spoľahlivosť označenia adries a prípadné neskoršie opravy dát. [13]

Rozdiel medzi tým, čo pozorujeme, a tým, čo z pozorovania skutočne vyplýva, ukazuje nasledujúci prehľad.

Veľký prílev na burzu

Čo to môže znamenať: Prípravu na obchodovanie alebo inú operáciu
Čo tým ešte nepreukazujeme: Že už prebehol predaj

Vyšší objem prevodov

Čo to môže znamenať: Viac presúvaných prostriedkov
Čo tým ešte nepreukazujeme: Rovnaký rast skutočného dopytu

Zrušenú veľkú objednávku

Čo to môže znamenať: Zmenu ponuky alebo podozrivé konanie
Čo tým ešte nepreukazujeme: Úmysel klamať ostatných

Prepad a rýchly návrat ceny

Čo to môže znamenať: Dočasnú nerovnováhu či súbeh pokynov
Čo tým ešte nepreukazujeme: Riadenie pohybu jediným hráčom

Obzvlášť opatrne by sme mali pristupovať k tvrdeniam, že niektorá veľryba práve nakúpila.

Nárast zostatku na jej adrese totiž môže predstavovať iba presun prostriedkov z inej adresy, ktorú sama ovláda. Naopak pozícia držaná prostredníctvom centralizovanej burzy nemusí byť z verejného blockchainu vôbec viditeľná.

Vonkajší pozorovateľ navyše obvykle nepozná súvisiace zabezpečenie ani ďalšie časti investičnej stratégie daného subjektu.

Snaha napodobniť pohyb veľryby preto nemusí znamenať, že skutočne kopírujeme jej obchodné rozhodnutie. [2, 13]

Čo ukázal výskum veľkých držiteľov etherea?

Zaujímavý pohľad na správanie veľkých investorov ponúka štúdia Alana Chernoffa a Julapy Jagtiani, zverejnená ako pracovná štúdia filadelfského Fedu.

Autori analyzovali dáta o kryptomene ethereum (ETH) za obdobie rokov 2018 až 2023. V celej sledovanej vzorke zistili, že veľkí držitelia zvyčajne navyšovali svoje zostatky pred rastom ceny ETH. Menší držitelia naopak svoje pozície skôr znižovali. [14]

Toto zistenie má však dôležité obmedzenia.

Štúdia pracuje s agregovanými skupinami peňaženiek, nie s kompletnými obchodnými stratégiami konkrétnych identifikovaných investorov. Autori navyše výslovne upozorňujú, že zistené súvislosti samy osebe neznamenajú priamu manipuláciu.

Ich analýza tiež ukázala, že väčšie cenové výkyvy súviseli skôr s aktivitou menších držiteľov než s pohybmi veľrýb. [14]

Pri najväčšej skupine držiteľov sa navyše vzťah medzi zmenou zostatkov a následnými výnosmi v časti vzorky po prechode Etherea na mechanizmus Proof of Stake neukázal ako štatisticky preukázateľný.

Výsledky teda nemožno považovať za univerzálne pravidlo platné pre všetky kryptomeny a trhové obdobia.

Štúdia predovšetkým ukazuje, že rôzne skupiny investorov sa môžu správať odlišne. Neposkytuje však spoľahlivý návod, ako na základe pohybov veľrýb predpovedať budúce ceny. [14]

Ako rozumieť odhadom podozrivého obchodovania?

Analytická spoločnosť Chainalysis sa vo svojej analýze zverejnenej v roku 2025 zamerala na možné prípady wash tradingu v sieťach Ethereum, BNB Smart Chain a Base počas roka 2024.

Súčet výsledkov dvoch použitých metód dosiahol horný odhad približne 2,57 miliardy dolárov potenciálne podozrivého obchodného objemu. Autori pritom upozorňujú, že výsledky oboch metód sa môžu čiastočne prekrývať. [15]

Toto číslo však nemožno interpretovať ako preukázanú stratu investorov ani ako celkový objem manipulácií na kryptomenovom trhu.

Analýza zahŕňala iba vybrané blockchainové siete, sledované transakcie a konkrétne pravidlá na rozpoznávanie podozrivých vzorcov.

Samotná Chainalysis navyše zdôrazňuje rozdiel medzi identifikáciou podozrivého správania a dôkazom úmyselnej manipulácie. Na jej jednoznačné preukázanie môžu byť potrebné aj informácie, ktoré zo samotného blockchainu nezískame. [15]

Pri čítaní podobných štatistík by sme sa preto mali vždy zaujímať o to, čo presne merajú, aké obdobie zahŕňajú a ktoré časti trhu naopak vynechávajú.

Podozrenie, odborný odhad a konanie potvrdené súdom totiž majú úplne odlišnú dôkaznú váhu.

Rovnako neplatí, že ak niekoľko médií zverejní rovnaký graf alebo prevezme totožnú analýzu, ide automaticky o niekoľko nezávislých potvrdení daného záveru.

Ako vyhodnotiť ďalšiu správu o veľrybe?

Skôr než na správu o neobvyklej aktivite veľkých držiteľov kryptomien zareagujeme, oplatí sa položiť si niekoľko základných otázok:

• – Sledujeme skutočne uskutočnený obchod, zadanú objednávku, alebo iba prevod medzi blockchainovými adresami?
• – Vieme, odkiaľ dáta pochádzajú, aké obdobie zachytávajú a podľa čoho boli jednotlivé peňaženky priradené konkrétnym subjektom?
• – Zodpovedá prezentovaný záver dostupným údajom, alebo autor zo samotného prevodu vyvodzuje neoverený úmysel investora?
• – Existuje aj iné možné vysvetlenie, napríklad správa prostriedkov v úschove, zmena likvidity alebo likvidácia obchodných pozícií?
• – Ide iba o analytickú hypotézu, alebo o konkrétnymi dôkazmi podložené manipulatívne konanie?

Ak sa napriek tomu rozhodneme na základe podobnej správy obchodovať, mali by sme rozumieť aj podmienkam samotného obchodu.

Trhový pokyn sa napríklad môže uskutočniť za niekoľko rôznych cien. Limitný pokyn nám naopak umožňuje stanoviť prijateľnú cenu, ale nezaručuje, že sa objednávka skutočne vykoná.

Voľba správneho typu pokynu síce nerieši otázku, či je pôvodná správa pravdivá, môže však výrazne ovplyvniť cenu, za ktorú do pozície vstúpime alebo z nej vystúpime. [3, 6]

Nie každú nejasnosť je pritom nutné vysvetľovať príbehom o všemocnom hráčovi, ktorý ovláda celý trh.

Niekedy máme dostatok informácií iba na to, aby sme konštatovali, že sa presunulo veľké množstvo kryptomien a súčasne došlo k zmene ceny.

Priznať, že skutočného pôvodcu alebo dôvod pohybu nepoznáme, je presnejšie než bez dôkazov tvrdiť, že za všetkým stojí vopred naplánovaná manipulácia.

Záver: Veľký hráč nemusí automaticky znamenať manipuláciu

Veľkí účastníci kryptomenového trhu môžu mať výrazný vplyv na krátkodobý vývoj cien, najmä v prostredí s obmedzenou likviditou. Ich aktivita však môže byť aj výsledkom bežnej správy majetku alebo súčasťou obchodovania, ktoré naopak ostatným investorom uľahčuje nákupy a predaje.

Manipulatívne praktiky, ako sú falošné objednávky, umelé navyšovanie obchodného objemu alebo organizované pump and dump akcie, skutočne existujú. Dokladajú to aj konkrétne prípady, ktoré už riešili príslušné úrady a súdy.

Samotný cenový graf ani veľký prevod na blockchaine však na preukázanie manipulácie nestačia.

Správu o aktivite veľryby by sme preto mali vnímať predovšetkým ako podnet na overenie širších súvislostí, nie ako jednoznačný signál budúceho vývoja.

Zásadné je rozlišovať medzi prevodom a skutočným obchodom, viditeľným zostatkom a celkovou investičnou stratégiou aj medzi obyčajným podozrením a preukázaným konaním.

Práve schopnosť správne interpretovať dostupné dáta nám pomôže lepšie porozumieť kryptomenovému trhu a nepodliehať každej správe o neobvyklom pohybe veľkých investorov.

Zdroje a ďalšie čítanie

Číselný príklad je modelový. Údaje z výskumov sa vzťahujú na obdobia a vzorky uvedené v texte. Zdroje boli overené 22. októbra 2026.

[1] Kryptomagazín. Manipulují velcí hráči s cenami kryptoměn
[2] Glassnode. How Many Entities Hold Bitcoin
[3] Binance.US Support. Understanding price impact and slippage
[4] Binance Academy. Market Makers and Market Takers Explained
[5] Uniswap Labs. What is price impact
[6] Coinbase Help. Advanced trade order types
[7] Kraken Support. Liquidation FAQ
[8] CFTC. Mitsubishi Corporation RtM Japan order concerning spoofing
[9] Coinbase. Coinbase Markets Trading Rules
[10] U.S. Department of Justice. CLS Global sentenced for cryptocurrency wash trading
[11] U.S. Department of Justice. Gotbit and founder sentenced for market manipulation
[12] CFTC. Beware Virtual Currency Pump and Dump Schemes
[13] Glassnode. Bitcoin On Chain Exchange Metrics
[14] Alan Chernoff a Julapa Jagtiani. Beneath the Crypto Currents The Hidden Effect of Crypto Whales
[15] Chainalysis. Market Manipulation Suspected Wash Trading on Select Blockchains

Tento text slúži len na informačné a vzdelávacie účely a nepredstavuje investičné poradenstvo. Kryptoaktíva sú volatilné a môžete prísť o celú investovanú sumu.