Čo určuje cenu kryptomien?
Jedna kryptomena stojí niekoľko centov, iná tisíce eur. Zatiaľ čo jedna postupne zdražieva, cena inej sa môže v priebehu niekoľkých hodín výrazne zmeniť. Samotný pohľad na cenu pritom nestačí na pochopenie toho, ako trh dané aktívum oceňuje ani ako ľahko ho možno predať.
Cena kryptomeny vzniká pri obchodovaní. Ovplyvňuje ju množstvo dostupných mincí či tokenov, záujem kupujúcich aj ochota držiteľov predávať. Záleží tiež na tom, aký veľký obchod dokáže trh prijať bez výrazného pohybu ceny. Ak týmto súvislostiam rozumieme, ľahšie odlíšime cenu jedného tokenu od ocenenia celej jeho obiehajúcej ponuky a pochopíme, prečo rovnaká správa nemusí mať na trh zakaždým rovnaký dopad.
Cena vzniká pri obchode
Na burze s knihou objednávok sa stretávajú ponuky na nákup a predaj. Kupujúci určuje, koľko je ochotný zaplatiť, zatiaľ čo predávajúci stanovuje cenu, za ktorú chce predať. Obchod sa uskutoční vo chvíli, keď sa ich cenové predstavy stretnú. Kniha objednávok zachytáva doposiaľ nevykonané pokyny, zatiaľ čo história obchodov ukazuje už uskutočnené transakcie.
Často počúvame, že cena rastie, pretože je viac kupujúcich ako predávajúcich. Každý uskutočnený obchod však vyžaduje obe strany. Rozhoduje predovšetkým množstvo, ktoré chcú zobchodovať, a ich ochota prijať dostupné ceny.
Ak kupujúci postupne využijú najlacnejšie predajné ponuky a naďalej chcú nakupovať, ďalšie obchody môžu prebiehať za vyššie ceny. Pri naliehavých predajoch naopak môžu postupne miznúť najvyššie nákupné ponuky a cena klesať. Jeden veľký účastník tak môže mať na trh väčší vplyv než mnoho drobných investorov.
Číslo na obrazovke navyše môže predstavovať cenu posledného obchodu alebo orientačný údaj zostavený z viacerých trhov. Nemusí preto zodpovedať cene, za ktorú možno práve nakúpiť či predať celé požadované množstvo kryptomeny.
Pri konkrétnom obchode záleží na aktuálnych ponukách, jeho veľkosti a poplatkoch. Rozdiel medzi najlepšou nákupnou a predajnou ponukou sa označuje ako spread.
Rovnaká kryptomena sa môže na rôznych obchodných platformách obchodovať za mierne odlišné ceny. Ich zbližovanie podporuje arbitráž, teda využívanie cenových rozdielov medzi trhmi. Poplatky, rýchlosť prevodov a ďalšie náklady však znamenajú, že samotný cenový rozdiel ešte nezaručuje dosiahnuteľný zisk.

Ponuka nie je len celkový počet tokenov
Pri ponuke kryptomien je potrebné rozlišovať maximálne množstvo, počet jednotiek v obehu a množstvo skutočne ponúkané na predaj. Držiteľ môže mať mince vo svojej peňaženke, ale za súčasnú cenu ich nemusí chcieť predať. Údaj o obiehajúcej ponuke preto sám osebe nehovorí, koľko kryptomeny možno práve nakúpiť za cenu uvedenú na burze.
Bitcoin má podľa súčasných pravidiel protokolu konečný limit približne 21 miliónov mincí. Nové bitcoiny vznikajú vopred stanoveným tempom, ktoré sa postupne znižuje.
Takzvaný halving znižuje množstvo nových bitcoinov vyplácaných za vyťažený blok, a tým aj tempo ich vydávania. Nepolí však už existujúce množstvo bitcoinov ani zostatky v peňaženkách. Obmedzená ponuka zároveň sama osebe nezaručuje rast ceny. Dôležité je, či o kryptomenu pretrváva záujem.
Iné kryptomeny môžu mať odlišné pravidlá. Nové tokeny môžu vznikať napríklad ako odmeny za zabezpečovanie siete. Časť skôr vytvorených jednotiek môže byť dočasne uzamknutá a následne uvoľnená.
Niektoré projekty využívajú aj spaľovanie tokenov, pri ktorom ich natrvalo vyraďujú z použiteľnej ponuky. Samotné spaľovanie však ešte neznamená, že celkové množstvo tokenov klesá, ak súčasne vznikajú ďalšie.
Na pochopenie ceny je preto dôležité sledovať aj vývoj ponuky v čase. Plánované uvoľnenie tokenov môže zvýšiť množstvo dostupné na predaj. Jeho cenový dopad však závisí od správania držiteľov aj od dopytu. Vopred známu udalosť navyše môžu obchodníci zohľadniť už pred jej uskutočnením.
Dopyt tvorí využitie aj očakávania
Záujem o kryptomenu môže vychádzať z jej praktického využitia. Niekto ju potrebuje na prevod hodnoty alebo úhradu sieťových poplatkov, iný ju chce dlhodobo držať. Ďalší kupujúci očakáva, že ju neskôr predá za vyššiu cenu. Na rovnakom trhu sa tak stretávajú rôzne motivácie aj investičné horizonty.
Dopyt môžu ovplyvňovať technické vylepšenia siete, dostupnosť nových služieb či investičných produktov, dôvera v ďalší vývoj aj pozornosť na sociálnych sieťach.
Jednoduchší prístup ku kryptomene môže priviesť nových záujemcov, zatiaľ čo strata dôvery môže ochotu nakupovať obmedziť. Oznámenie novej funkcie však automaticky neznamená rast ceny. Trh môže pochybovať o jej skutočnom využití alebo jej prínos očakávať už vopred.
Predstavme si projekt, ktorý oznámi spoluprácu so známou firmou. Na posúdenie významu takej správy je potrebné vedieť, čo spolupráca skutočne prinesie a či vytvára dôvod používať konkrétny token.
Samotný záujem o technológiu totiž ešte nevysvetľuje, prečo by mal rásť dopyt po danom tokene. Podobne ani počet ľudí sledujúcich projekt nezodpovedá množstvu peňazí, ktoré sú ochotní za jeho tokeny zaplatiť.

Likvidita rozhoduje o cene nášho obchodu
Likvidita vyjadruje, ako ľahko možno aktívum kúpiť alebo predať bez výrazného ovplyvnenia jeho ceny. Na likvidnom trhu býva dostatok protistrán pre zamýšľanú veľkosť obchodu a rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou býva menší.
Dôležitá je aj schopnosť trhu priebežne dopĺňať ponuky a udržať dostatok protistrán aj pri zvýšenom záujme o obchodovanie.
Vplyv dostupných ponúk ukazuje jednoduchý príklad. Predpokladajme, že na modelovej burze sú nasledujúce predajné objednávky. Počas nákupu sa nemenia a pre prehľadnosť vynecháme poplatky.
100 tokenov
Cena za token: 10,00 EUR
Cena za celé množstvo: 1 000 EUR
200 tokenov
Cena za token: 10,10 EUR
Cena za celé množstvo: 2 020 EUR
200 tokenov
Cena za token: 10,40 EUR
Cena za celé množstvo: 2 080 EUR
Ak chceme okamžite kúpiť 500 tokenov a prijmeme všetky uvedené ponuky, zaplatíme celkom 5 100 eur. Priemerná nákupná cena bude 10,20 eura za token, hoci na začiatku bola najlepšia predajná ponuka 10 eur.
Posledná časť nákupu sa uskutoční za 10,40 eura. V priemere teda nakúpime o dve percentá drahšie oproti pôvodne dostupnej najlepšej cene.
Tento rozdiel medzi očakávanou a skutočne dosiahnutou cenou sa označuje ako cenový sklz alebo slippage. Pri väčšom pokyne môže vzniknúť tým, že sa obchod postupne vykonáva proti ponukám na niekoľkých cenových úrovniach. V praxi sa navyše môžu ceny meniť aj počas samotného vykonávania pokynu.
Vysoký objem obchodov za posledný deň pritom sám osebe nezaručuje, že práve teraz ľahko predáme väčšie množstvo kryptomeny. Objem opisuje minulú aktivitu, zatiaľ čo pre nový obchod potrebujeme aktuálne dostupné protistrany.
Ani rozsiahla kniha objednávok nemusí stačiť, ak sú ponuky sústredené ďaleko od súčasnej ceny. Podstatné je predovšetkým množstvo dostupné v jej blízkosti.
Čo vyjadruje trhová kapitalizácia
Trhová kapitalizácia, často označovaná anglickým termínom market cap, pomáha porovnávať veľkosť jednotlivých kryptomien.
Vypočíta sa ako súčin ceny jednej jednotky a počtu jednotiek v obehu. Na zmysluplné porovnanie je potrebné používať porovnateľné údaje o ponuke a cene. Samotná kapitalizácia však neurčuje, či je kryptomena podhodnotená, kvalitná alebo bezpečná.
Trhová kapitalizácia = cena jedného tokenu × počet tokenov v obehu
Predstavme si kryptomenu so 100 miliónmi tokenov v obehu a cenou 10 eur. Jej trhová kapitalizácia predstavuje jednu miliardu eur. Ak sa pri rovnakom množstve tokenov cena zvýši na 11 eur, kapitalizácia dosiahne 1,1 miliardy eur.
Rozdiel 100 miliónov eur však neznamená, že investori museli práve toľko peňazí nanovo vložiť do nákupov.
Zmenená trhová cena sa pri výpočte použije na všetky jednotky v obehu vrátane tých, ktoré sa vôbec neobchodovali. Kapitalizácia preto nepredstavuje súčet historických investícií ani peňažnú rezervu, ktorú by mohli držitelia spoločne vybrať.
Rovnako nemožno predpokladať, že by všetci dokázali svoje tokeny predať za poslednú zverejnenú cenu. Rozsiahle predaje by postupne vyčerpávali dostupné nákupné ponuky a mohli by cenu znižovať.
Práve tu sa prepája trhová kapitalizácia s likviditou. Vysoké ocenenie samo osebe nehovorí, koľko peňazí možno skutočne získať predajom väčšieho množstva kryptomeny.
Jednotková cena navyše môže vytvárať zavádzajúci dojem, že token za niekoľko centov má väčší priestor na rast ako token za stovky eur. Dôležité je však aj množstvo tokenov v obehu. Rozdiel ukazuje nasledujúce modelové porovnanie.
Cena jedného tokenu
Kryptomena A: 0,01 EUR
Kryptomena B: 100 EUR
Počet tokenov v obehu
Kryptomena A: 100 miliárd
Kryptomena B: 1 milión
Trhová kapitalizácia
Kryptomena A: 1 miliarda EUR
Kryptomena B: 100 miliónov EUR
Kryptomena A má výrazne nižšiu cenu jedného tokenu, ale jej obiehajúca ponuka je ocenená desaťkrát vyššie.
Keby jej cena pri rovnakom počte tokenov vzrástla na jedno euro, zodpovedalo by to trhovej kapitalizácii 100 miliárd eur.
Nejde o predpoveď ani dôkaz, že taký rast nie je možný. Príklad však ukazuje, prečo je potrebné cenový cieľ typu „aspoň jedno euro za token“ posudzovať v kontexte celkového ocenenia kryptomeny.
Prečo sledovať aj budúcu ponuku
Pri niektorých projektoch je v obehu len menšia časť tokenov, zatiaľ čo ďalšie čakajú na uvoľnenie. Popri trhovej kapitalizácii sa preto môžeme stretnúť aj s ukazovateľom plne zriedeného ocenenia, anglicky fully diluted valuation alebo FDV.
Tento ukazovateľ prepočítava širšiu ponuku tokenov ich súčasnou jednotkovou cenou. Poskytovatelia dát pritom môžu pracovať s celkovou alebo maximálnou ponukou, preto je dôležité overiť použitú metodiku.
Predstavme si projekt so 100 miliónmi tokenov v obehu, maximálnou ponukou jednej miliardy tokenov a cenou 10 eur za jednotku.
Jeho trhová kapitalizácia predstavuje jednu miliardu eur. Ak na výpočet FDV použijeme maximálnu ponuku, dostaneme desať miliárd eur.
Výpočet iba ukazuje, aké by bolo ocenenie tohto množstva tokenov pri súčasnej cene. Nepredpovedá, koľko budú tokeny stáť po svojom uvoľnení.
Rozdiel medzi oboma údajmi upozorňuje na možnú budúcu zmenu dostupného množstva. Na jej posúdenie je potrebné poznať harmonogram uvoľňovania aj to, komu tokeny pripadnú.
Vyššia ponuka môže pri nezmenenom dopyte vytvárať tlak na cenu. Skutočný výsledok však závisí aj od toho, či novo dostupné tokeny ich držitelia predajú a aký veľký bude o ne záujem.

Prečo môžu byť cenové výkyvy také prudké
Miera kolísania ceny sa označuje ako volatilita. Výrazné cenové zmeny v sledovanom období znamenajú vyššiu volatilitu ako relatívne pokojný vývoj. Tento údaj však sám osebe nehovorí, či bude ďalší cenový pohyb rastový, alebo poklesový.
Pri kryptomenách sa na kolísaní môže podieľať niekoľko faktorov súčasne.
Jedným z nich je premenlivá dôvera investorov. Správa o napadnutí služby, technickom probléme, zmene pravidiel v niektorej krajine alebo významnej obchodnej spolupráci môže rýchlo zmeniť očakávania trhu.
Podstatný je aj rozdiel medzi očakávanou a skutočne zverejnenou informáciou. Priaznivá správa nemusí vyvolať rast, ak s ňou trh už počítal alebo očakával ešte lepší výsledok. Cenový pohyb môže spôsobiť dokonca aj neoverená informácia, a to skôr, než sa podarí zistiť skutočný stav vecí.
Ďalším faktorom je prepojenie kryptomenového trhu so širším finančným prostredím. Úrokové sadzby a ochota investorov podstupovať riziko môžu ovplyvňovať aj kryptomeny.
Výskum publikovaný Medzinárodným menovým fondom opisuje súvislosť medzi sprísňovaním americkej menovej politiky, zmenou ochoty investorov riskovať a poklesom kryptomenového trhu. (zdroj: The Crypto Cycle and US Monetary Policy, MMF, 2023).
Neznamená to však, že každé zvýšenie úrokových sadzieb musí viesť k okamžitému a rovnako výraznému poklesu všetkých kryptomien.
Cenové pohyby môže zosilňovať aj finančná páka. Obchodník vďaka nej získava väčšiu expozíciu voči cenovým zmenám, než zodpovedá jeho vlastným vloženým prostriedkom.
Pri nepriaznivom vývoji a nedostatočnom zabezpečení môže obchodná platforma jeho pozíciu nútene uzavrieť.
Likvidácie pozícií stávkujúcich na rast môžu zvyšovať predajný tlak na príslušnom trhu. Uzatváranie pozícií stávkujúcich na pokles môže naopak prinášať dodatočný nákupný tlak.
Je pritom dôležité rozlišovať medzi obchodovaním skutočných kryptomien s požičanými prostriedkami a derivátmi, ktoré poskytujú expozíciu voči cene prostredníctvom zmluvy.
Uzavretie derivátovej pozície totiž automaticky neznamená predaj rovnakého množstva skutočných mincí. Aj derivátový trh však môže prispievať k širším cenovým pohybom.
Rozsah cenovej reakcie napokon ovplyvňuje aj dostupná likvidita. Veľký pokyn môže mať na málo likvidnom trhu výraznejší dopad a v období neistoty môžu účastníci časť svojich ponúk stiahnuť.
Skutočnosť, že kryptomeny možno obchodovať nepretržite, nezaručuje rovnakú dostupnosť protistrán v ktorúkoľvek hodinu. Ani vysoká trhová kapitalizácia preto nie je zárukou stabilného cenového vývoja.
Ako zasadiť cenový pohyb do súvislostí
Pri sledovaní výrazného rastu alebo poklesu pomáha položiť si niekoľko otázok. Zmenili sa informácie o samotnom projekte, pravidlá jeho ponuky, podmienky celého trhu, alebo predovšetkým ochota účastníkov obchodovať?
Rovnaký pohyb v grafe môže mať rôzne príčiny a jediný titulok nemusí vystihovať všetky súvislosti.
Popri cene preto dáva zmysel sledovať obiehajúcu aj budúcu ponuku a dostupné informácie o likvidite.
Pri správach je dôležité rozlišovať medzi oznámeným zámerom a skutočne dokončenou zmenou. Pri výrazných percentuálnych pohyboch zase potrebujeme poznať východiskovú cenu aj sledované časové obdobie.
Rast z jedného centu na dva síce predstavuje stopercentné zhodnotenie, sám osebe však nič nevypovedá o príčine pohybu ani o možnosti predať väčšie množstvo tokenov.
Takýto prístup k hodnoteniu trhu neposkytuje istotu ohľadom ďalšieho vývoja. Pomáha však klásť presnejšie otázky a lepšie porozumieť tomu, čo jednotlivé údaje skutočne znamenajú.
Záver
Cena kryptomeny vzniká pri konkrétnych obchodoch, v ktorých sa stretáva záujem kupujúcich s ochotou držiteľov predávať. Ponuka určuje dostupné množstvo a jeho vývoj, zatiaľ čo dopyt odráža praktické využitie aj očakávania investorov. Likvidita potom ovplyvňuje, za akých podmienok možno zamýšľaný obchod skutočne uskutočniť.
Trhová kapitalizácia pomáha zasadiť jednotkovú cenu do kontextu celkového ocenenia obiehajúcich tokenov. Nevypovedá však o množstve investovaných peňazí ani o sume, ktorú by všetci držitelia spoločne získali predajom. Nízka cena jedného tokenu preto sama osebe neznamená výhodnú investíciu.
Prudké cenové výkyvy môžu vznikať súbehom nových informácií, zmien dôvery, využívania finančnej páky a obmedzenej likvidity.
Porozumenie týmto vplyvom síce neumožňuje spoľahlivo predpovedať budúce ceny, poskytuje však lepší základ na hodnotenie diania na trhu a rozpoznanie situácií, keď samotný cenový graf na pochopenie nestačí.
Tento text slúži iba na informačné a vzdelávacie účely a nepredstavuje investičné poradenstvo. Kryptoaktíva sú volatilné a môžete prísť o celú investovanú sumu.
Author
Tomáš Bára
Hypotéka krytá Bitcoinom: Evolúcia financovania alebo začiatok revolúcie?
Dá sa kúpiť nehnuteľnosť bez toho, aby ste predali svoj Bitcoin? V USA už fungujú hypotéky a úvery kryté Bitcoinom. Zistite, ako tieto modely fungujú, čo znamená LTV, kto má počas splácania kontrolu nad zábezpekou a prečo je ich využitie v Česku zatiaľ zložité.
Podvody s kryptomenami