Smart kontrakty: keď pravidlá vykonáva kód
Blockchain bol pôvodne spájaný predovšetkým s prevodom digitálnej hodnoty. Bitcoin ukázal, že je možné posielať peniaze po internete bez toho, aby každú transakciu musela potvrdzovať banka alebo iná centrálna inštitúcia. Blockchain však dokáže pracovať nielen s informáciou o tom, kto komu niečo poslal. Môže tiež uchovávať a vykonávať vopred naprogramované pravidlá.
Práve tu prichádzajú na rad smart kontrakty: programy, ktoré bežia priamo na blockchaine a po splnení vopred stanovených podmienok vykonajú definovanú akciu. Môžu napríklad previesť token, zmeniť digitálne aktíva, spravovať kolaterál pri pôžičke alebo vydať NFT.
Vďaka smart kontraktom sa blockchain rozšíril z technológie určenej predovšetkým na prevod kryptomien na prostredie, na ktorom môžu fungovať celé aplikácie. Stoja napríklad za decentralizovanými burzami, DeFi, stablecoinmi, NFT alebo tokenizovanými aktívami.
Čo je smart kontrakt
Názov smart contract môže byť trochu zavádzajúci. Nejde nutne o zmluvu v právnom slova zmysle a už vôbec nejde o program, ktorý by bol „chytrý" podobne ako umelá inteligencia.
Smart kontrakt je vo svojej podstate program uložený na blockchaine, ktorý obsahuje vopred stanovené pravidlá a podľa nich vykonáva určité operácie.
Na Ethereu má smart kontrakt vlastnú blockchainovú adresu, obsahuje svoj kód a zároveň dáta predstavujúce jeho aktuálny stav. Môže napríklad držať kryptomeny alebo tokeny a používatelia s ním môžu komunikovať prostredníctvom blockchainových transakcií. Kontrakt následne vykoná funkciu, ktorá je v jeho kóde naprogramovaná.
Ak nastane podmienka A → vykonaj akciu B.
Napríklad:
- – Ak používateľ pošle požadovanú sumu → vydaj mu token.
- – Ak hodnota kolaterálu klesne pod stanovenú hranicu → spusti likvidáciu.
Smart kontrakt sa teda nesnaží pochopiť úmysel používateľa. Iba vykonáva pravidlá, ktoré má naprogramované.
Smart kontrakt ako predajný automat
Jedným z najjednoduchších prirovnaní smart kontraktu je predajný automat. Keď k nemu prídeme, nemusíme vyjednávať s predavačom. Vložíme správnu sumu, zvolíme produkt a automat podľa svojich pravidiel vydá tovar.
peniaze + výber produktu = vydanie produktu
Ak vložíme málo peňazí, podmienka nie je splnená a automat požadovanú operáciu nevykoná. Ak sú podmienky splnené, nie je potrebné, aby niekto ďalší ručne rozhodoval, či máme tovar dostať.
Smart kontrakt pracuje podobným spôsobom. Rozdiel je v tom, že namiesto fyzického automatu máme program uložený na blockchaine a namiesto plechovky nápoja môže výsledkom byť napríklad prevod kryptomeny, vydanie tokenu alebo vykonanie finančnej operácie.
Smart kontrakt sa nerozhoduje. Vykonáva.
Čo smart kontrakty riešia
V tradičnom finančnom alebo obchodnom systéme často potrebujeme určitú formu sprostredkovateľa.
Predstavme si obchod medzi dvoma ľuďmi, ktorí sa navzájom nepoznajú. Jeden má zaplatiť peniaze a druhý má následne odovzdať určité aktívum. Vzniká jednoduchý problém dôvery.
Kto má svoju časť dohody splniť ako prvý?
Práve preto v klasickom svete existujú banky, burzy, depozitári, platobné spoločnosti alebo iné inštitúcie, ktoré kontrolujú pravidlá, držia prostriedky a zabezpečujú vyrovnanie transakcií.
Smart kontrakt umožňuje časť tejto úlohy preniesť do programu.
Predstavme si napríklad zámenu digitálneho aktíva za 1 000 USDC. Kupujúci vloží do smart kontraktu 1 000 USDC. Predávajúci vloží požadované digitálne aktívum. Smart kontrakt overí, či sú splnené obe podmienky. Ak áno, odošle aktívum kupujúcemu a USDC predávajúcemu.
V takom prípade nemusí jedna strana slepo dôverovať tomu, že druhá po obdržaní prostriedkov svoj záväzok skutočne splní. Pravidlá vyrovnania sú súčasťou programu.
To samozrejme neznamená, že smart kontrakty odstránili sprostredkovateľov úplne. Môžu však automatizovať niektoré činnosti, ktoré skôr vyžadovali samostatného správcu alebo inštitúciu.

Ethereum a programovateľný blockchain
Bitcoin podporuje určitú programovateľnú logiku, jeho hlavnou funkciou však zostáva bezpečný prevod a uchovávanie digitálnej hodnoty.
Ethereum túto myšlienku výrazne rozšírilo. Jeho blockchain bol navrhnutý tak, aby na ňom bolo možné prevádzkovať všeobecnejšie programy. Smart kontrakty na Ethereu dnes môžu byť napísané napríklad v programovacích jazykoch Solidity alebo Vyper a po ich nasadení ich vykonáva sieť Ethereum.
Napríklad používateľ vloží ETH do požičiavacieho protokolu, smart kontrakt vypočíta hodnotu kolaterálu, umožní proti nemu vypožičať stablecoin a následne priebežne kontroluje, či kolaterál stále spĺňa požadované podmienky.
Práve táto programovateľnosť vytvorila základ pre veľkú časť dnešného ekosystému decentralizovaných aplikácií.
Používanie smart kontraktov niečo stojí
Smart kontrakt síce môže časť procesu automatizovať, jeho vykonanie nie je zadarmo.
Každá operácia vykonávaná blockchainom vyžaduje určité výpočtové prostriedky. Na Ethereu sa náklad na túto prácu označuje ako gas.
Používateľ teda neplatí iba za klasický prevod ETH. Poplatok sa platí aj pri komunikácii so smart kontraktmi. Nasadenie nového smart kontraktu je samo o sebe blockchainová transakcia a spravidla vyžaduje viac gasu než jednoduchý prevod kryptomeny.
Preto sa môžu výrazne líšiť náklady na rôzne operácie. Jednoduchý prevod tokenu môže vyžadovať menej výpočtovej práce než zložitá operácia v decentralizovanej finančnej aplikácii, ktorá počas jednej transakcie komunikuje s niekoľkými rôznymi smart kontraktmi.
Práve vyššie náklady a obmedzená kapacita hlavnej siete patria medzi dôvody rozvoja Layer 2 sietí, ktoré umožňujú množstvo operácií spracovávať efektívnejšie a lacnejšie.
Čo vďaka smart kontraktom vzniklo
Decentralizované burzy
Na klasickej kryptomenovej burze prevádzkuje obchodný systém konkrétna spoločnosť. Decentralizovaná burza čiže DEX môže časť tohto procesu riadiť prostredníctvom smart kontraktov.
Používateľ napríklad pripojí svoju peňaženku, zvolí token, ktorý chce zmeniť, a transakciu potvrdí. Smart kontrakt následne podľa svojich pravidiel vykoná zámenu a určí napríklad:
- – ako sa vypočítava cena,
- – koľko tokenov používateľ dostane,
- – aký vysoký je poplatok,
- – ako sa pracuje s likviditou,
- – kam budú prostriedky odoslané.
Samotná zámena tak nemusí prebiehať vnútri databázy prevádzkovanej jednou burzou, ale prostredníctvom pravidiel zapísaných na blockchaine.
DeFi
Ešte výraznejšia je úloha smart kontraktov v decentralizovaných financiách čiže DeFi. Smart kontrakty tu môžu riadiť napríklad:
- – pôžičky,
- – kryptomenové zabezpečenie,
- – zámenu aktív,
- – správu likvidity,
- – deriváty,
- – výplatu odmien,
- – niektoré formy stakingu.
Pri pôžičke zabezpečenej kryptomenou môže smart kontrakt určiť minimálnu hodnotu kolaterálu a pri poklese pod stanovenú hranicu automaticky začať likvidáciu. Pravidlá tak nemusí ručne kontrolovať pracovník inštitúcie.
Stablecoiny
Smart kontrakty sú dôležité aj pre stablecoiny. Token môže pomocou smart kontraktu vznikať, prevádzať sa medzi adresami alebo byť znovu odstránený z obehu.
Pri niektorých decentralizovanejších stablecoinových systémoch smart kontrakty navyše spravujú kryptomenové zabezpečenie a automaticky kontrolujú, či jeho hodnota zostáva dostatočná.
Stablecoin je aktívum. Smart kontrakt je jedným z nástrojov, ktorý môže riadiť pravidlá jeho fungovania.
NFT
Aj NFT sú typicky založené na smart kontraktoch. Kontrakt môže definovať:
- – koľko NFT existuje,
- – komu konkrétny token patrí,
- – ako ho možno previesť,
- – aké identifikačné údaje sú s ním spojené,
- – aké pravidlá sa naň vzťahujú.
Samotný obrázok, hudba alebo iné médium pritom nemusí byť celé uložené priamo vnútri smart kontraktu. Kontrakt však môže predstavovať blockchainový záznam vlastníctva daného tokenu a pravidiel jeho prevodu.
Tokenizácia aktív
Smart kontrakty majú význam aj pri tokenizácii. Blockchainový token môže za určitých podmienok reprezentovať podiel na inom aktíve alebo určité ekonomické právo. Môže ísť napríklad o:
- – dlhopis,
- – fond,
- – komoditu,
- – nehnuteľnosť,
- – iný finančný nástroj.
Smart kontrakt potom môže riadiť napríklad prevody tokenu, oprávnenia jednotlivých používateľov alebo spôsob rozdelenia určitých platieb.
Tu je však dôležité rozlišovať medzi samotným blockchainovým tokenom a právom, ktoré má reprezentovať. Smart kontrakt dokáže riadiť token, ale právny vzťah k reálnemu aktívu stále závisí od konkrétnej konštrukcie produktu a platných pravidiel.
Smart kontrakty nie sú len o kryptomenách
Princíp smart kontraktu možno využiť aj mimo čisto kryptomenových aplikácií.
IBM smart kontrakty popisuje ako spôsob automatizácie procesov založených na logike „ak alebo keď nastane určitá podmienka, vykonaj konkrétnu akciu". Ako možné použitie uvádza napríklad uvoľnenie prostriedkov, registráciu udalostí alebo spustenie ďalšieho kroku pracovného procesu.
Podobný princíp môže byť využitý napríklad v dodávateľskom reťazci. Predstavme si prepravu určitého tovaru. Systém môže zaznamenávať informácie o jednotlivých fázach prepravy. Po potvrdení doručenia môže nasledovať automatické spustenie ďalšieho procesu, napríklad uvoľnenie platby alebo zmena stavu objednávky.
IBM uvádza príklady blockchainových systémov používaných pri sledovaní farmaceutického tovaru, riešení vzťahov medzi dodávateľmi a odberateľmi alebo v oblasti medzinárodného obchodu.

Smart kontrakty ako digitálne LEGO
Jednou z najzaujímavejších vlastností smart kontraktov je ich schopnosť vzájomne spolupracovať.
Na verejnom blockchaine môžu aplikácie a smart kontrakty komunikovať s už nasadenými kontraktmi a využívať ich funkcie podobne ako otvorené softvérové rozhrania. Tento princíp sa označuje ako composability, teda skladateľnosť.
Najjednoduchšie je predstaviť si jednotlivé smart kontrakty ako LEGO kocky. Každá kocka môže plniť určitú funkciu. Jedna spravuje stablecoin. Druhá decentralizovanú burzu. Tretia poskytuje pôžičky. Štvrtá získava cenové dáta.
Vývojár novej aplikácie nemusí všetky tieto funkcie vytvárať od začiatku. Môže niektoré už existujúce smart kontrakty použiť ako stavebné prvky.
Predstavme si napríklad aplikáciu na automatickú správu kryptomenového portfólia. Tá môže:
- – využiť stablecoin vytvorený iným protokolom,
- – získať cenu aktíva z oracle,
- – zmeniť token prostredníctvom decentralizovanej burzy,
- – následne prostriedky vložiť do ďalšieho DeFi protokolu.
To všetko môže prebehnúť prostredníctvom niekoľkých vzájomne prepojených smart kontraktov.
Práve skladateľnosť je jedným z dôvodov, prečo dokáže ekosystém decentralizovaných aplikácií vznikať tak rýchlo.
Má však aj druhú stránku. Ak jedna aplikácia závisí od niekoľkých ďalších smart kontraktov, problém v jednom z nich sa môže preniesť ďalej. Výhoda prepojenosti sa tak zároveň stáva novým typom rizika.
Smart kontrakt nevidí do skutočného sveta
Smart kontrakt dokáže veľmi dobre pracovať s informáciami, ktoré existujú priamo na blockchaine. Môže napríklad zistiť:
- – koľko tokenov určitá adresa vlastní,
- – či prebehla konkrétna transakcia,
- – koľko prostriedkov je uložených v inom kontrakte,
- – aký stav má určitá blockchainová aplikácia.
Sám však štandardne nedokáže zistiť, čo sa deje mimo blockchainu. Nevie napríklad:
- – aká je aktuálna cena zlata,
- – či dnes prší,
- – kto vyhral športový zápas,
- – aký je kurz EUR/USD,
- – či zásielka skutočne dorazila,
- – či firma splnila určitú povinnosť.
Ak smart kontrakt potrebuje pracovať s dátami mimo blockchainu, musí tieto dáta získať prostredníctvom ďalších systémov. Práve tu prichádzajú na rad oracles.
Oracles: most medzi blockchainom a okolitým svetom
Oracle poskytuje smart kontraktu informácie, ktoré pochádzajú mimo blockchainu.
Predstavme si znovu požičiavaciu aplikáciu. Používateľ vloží ETH v hodnote 10 000 dolárov ako zabezpečenie a vypožičia si proti nemu stablecoin. Smart kontrakt pozná množstvo ETH uloženého v systéme. Nevie však automaticky, koľko jeden ETH práve stojí v dolároch.
Ak má sledovať hodnotu kolaterálu, potrebuje externý cenový údaj. Ten môže dodať oracle. Vďaka tomu môže smart kontrakt pracovať napríklad s cenami finančných aktív, výsledkami udalostí alebo inými dátami pochádzajúcimi mimo blockchainu.
Tým však vzniká nový problém.
Čo ak oracle poskytne chybnú hodnotu?
Smart kontrakt môže byť naprogramovaný dokonale a napriek tomu vykonať zlú akciu, ak dostane nesprávne vstupné dáta.
Napríklad chybná cena aktíva môže viesť k tomu, že požičiavací systém zlikviduje pozíciu, ktorá by za normálnych okolností likvidovaná nebola.
Tomuto problému sa často hovorí oracle problem. Bezpečnosť systému preto nezávisí iba od samotného smart kontraktu, ale aj od kvality a spoľahlivosti dát, ktoré používa.
Smart kontrakt urobí to, čo je v kóde
Jednou z najväčších výhod smart kontraktov je predvídateľnosť: ak má kontrakt pevne stanovené pravidlá, vykonáva ich bez vlastného rozhodovania. Zároveň je to jedna z ich najväčších slabín. Program nevie, čo vývojár zamýšľal, iba čo skutočne naprogramoval.
Preto je pri vývoji smart kontraktov bezpečnosť mimoriadne dôležitá. Tieto programy často spravujú skutočné digitálne aktíva a chyba môže mať okamžité finančné dôsledky. Dôležitú úlohu preto hrá testovanie, bezpečnostná kontrola a audit ešte pred nasadením kontraktu do hlavnej siete.
História kryptomien ukazuje, že chyba v smart kontrakte nemusí byť len teoretický problém.
Jedným z najznámejších prípadov bol projekt The DAO v roku 2016. Chyba v jeho smart kontrakte bola zneužitá na odčerpanie približne 3,6 milióna ETH. Udalosť následne vyvolala veľmi zložitú diskusiu o tom, či a ako má Ethereum na incident reagovať, a nakoniec prispela k rozdeleniu siete na Ethereum a Ethereum Classic.
Tento prípad ukázal veľmi dôležitý princíp. Blockchain môže správne vykonávať pravidlá smart kontraktu, ale ak je chyba už v samotných pravidlách, decentralizácia ju automaticky neopraví.
Technológia teda môže odstrániť časť prevádzkovej dôvery v sprostredkovateľa, ale súčasne zvyšuje význam správnosti programu.

Nemennosť, upgrady a kontrola
Často sa hovorí, že raz nasadený smart kontrakt už nemožno zmeniť.
Základný princíp je skutočne taký, že kód uložený na konkrétnej blockchainovej adrese je štandardne nemenný. To pomáha vytvárať dôveru v to, že pravidlá nemôže niekto bez upozornenia prepísať.
Má to však aj nevýhodu. Ak sa v kontrakte objaví kritická chyba, nebolo by možné ju jednoducho opraviť rovnako ako aktualizujeme bežnú mobilnú aplikáciu.
Preto vznikli rôzne mechanizmy umožňujúce aplikácie upgradovať. Napríklad takzvaný proxy model oddeľuje časť systému, s ktorou používateľ komunikuje, od programu obsahujúceho aktuálnu logiku. Vývojári potom môžu za určitých podmienok nasadiť novú verziu logiky bez toho, aby sa zmenila hlavná adresa používaná používateľmi.
Tým však vzniká ďalší kompromis. Ak niekto môže pravidlá systému aktualizovať, musíme vedieť:
Kto túto právomoc má?
- – jedna firma,
- – jeden človek,
- – skupina vývojárov,
- – DAO,
- – multisig.
Smart kontrakt teda môže byť technicky založený na decentralizovanom blockchaine, ale niektoré jeho dôležité časti môžu stále závisieť od relatívne malej skupiny ľudí.
Jedným zo spôsobov, ako znížiť závislosť od jedného človeka alebo jedného privátneho kľúča, je multisig.
Multisig čiže multiple signature vyžaduje na vykonanie určitej akcie niekoľko nezávislých podpisov.
Napríklad konfigurácia 3 z 5 znamená, že existuje päť oprávnených kľúčov, ale na vykonanie operácie musia súhlasiť aspoň tri.
Multisig sa používa napríklad pri správe prostriedkov alebo niektorých častí DAO. Výhodou je, že strata alebo kompromitácia jedného kľúča nemusí automaticky znamenať stratu kontroly nad celým systémom.
Multisig však zároveň nie je synonymom decentralizácie. Ak o dôležitej zmene rozhodujú napríklad traja ľudia z piatich, ide stále o pomerne malú skupinu.
Preto má pri smart kontraktoch zmysel nesledovať iba to, či používajú blockchain, ale aj kto má v skutočnosti právomoc meniť ich fungovanie.
Toto je jeden z najčastejších omylov.
Aplikácia môže bežať na decentralizovanom blockchaine a napriek tomu obsahovať množstvo centralizovaných prvkov:
- – webové rozhranie prevádzkuje jedna spoločnosť,
- – aktualizáciu kontraktu riadi niekoľko administrátorov,
- – dáta poskytuje obmedzený počet oracle služieb,
- – prevádzkovateľ môže niektoré funkcie pozastaviť,
- – určitý kľúč môže meniť niektoré parametre systému.
Preto nie je presné povedať:
„Používa smart kontrakt, takže je decentralizovaný."
Správnejšia otázka znie:
„Ktoré časti systému sú decentralizované a ktoré stále vyžadujú dôveru v konkrétne osoby alebo infraštruktúru?"
Rovnaký princíp platí pri stablecoinoch, Layer 2 sieťach aj ďalších oblastiach kryptomenového trhu.
Smart kontrakt nie je automaticky právna zmluva
Slovo „contract" môže vytvárať dojem, že ide o právne záväznú zmluvu. Smart kontrakt je však predovšetkým program.
Môže vykonávať podmienky určitej dohody, sám o sebe však nemusí predstavovať zmluvu v klasickom právnom zmysle.
Výhody smart kontraktov
Automatizácia: Akonáhle sú splnené definované podmienky, program môže vykonať ďalší krok bez ručného zásahu.
Transparentnosť: Pri verejných blockchainoch možno často sledovať transakcie smart kontraktu a v mnohých prípadoch aj jeho zverejnený zdrojový kód. Samotný verejný kód však ešte neznamená, že je jednoduché jeho správnosť posúdiť.
Programovateľnosť: Smart kontrakty umožňujú vytvárať oveľa zložitejšie pravidlá než obyčajný prevod kryptomeny.
Skladateľnosť: Jednotlivé kontrakty možno kombinovať a využívať ako stavebné prvky ďalších aplikácií.
Globálna dostupnosť: Verejná blockchainová aplikácia môže byť dostupná používateľom s kompatibilnou peňaženkou bez ohľadu na to, odkiaľ sa k sieti pripájajú. V praxi však prístup môžu ovplyvniť napríklad konkrétne používateľské rozhranie, regulácia alebo ďalšie služby okolo samotného smart kontraktu.
Aké riziká smart kontrakty majú
Riziko chyby v kóde: Ak kontrakt spravuje skutočné aktíva, môže mať aj drobná programátorská chyba veľmi vážne finančné následky.
Riziko oracle: Smart kontrakt môže byť správny, ale pracovať s chybnými externými dátami.
Riziko administrátora: Ak možno systém upgradovať alebo pozastaviť, záleží na tom, kto tieto právomoci ovláda.
Riziko ďalších smart kontraktov: Composability znamená, že aplikácie môžu byť prepojené. Problém v jednom protokole môže ovplyvniť systém, ktorý od neho závisí.
Riziko blockchainu: Smart kontrakt zároveň závisí od blockchainovej siete, na ktorej funguje, vrátane jej poplatkov, dostupnosti a bezpečnostných vlastností.
Riziko používateľa: Blockchainové transakcie bývajú ťažko vratné. Používateľ môže komunikovať s podvodným kontraktom, schváliť nebezpečnú transakciu, dať kontraktu príliš široké oprávnenie pracovať s tokenmi alebo použiť falošné používateľské rozhranie.
Bezpečnosť smart kontraktu preto ešte automaticky neznamená bezpečnosť celej cesty od používateľa až k blockchainu.
Čo si pred použitím smart kontraktu skontrolovať
Bežný používateľ samozrejme nebude pred každou transakciou študovať programovací jazyk Solidity. Napriek tomu existuje niekoľko jednoduchých otázok, ktoré pomôžu lepšie pochopiť riziko aplikácie.
Kto aplikáciu vytvoril? Je vývojový tím známy a má projekt dohľadateľnú históriu?
Ako dlho systém funguje? Nová technológia môže byť zaujímavá, ale zároveň má za sebou kratšie obdobie reálnej prevádzky.
Boli smart kontrakty auditované? Bezpečnostný audit nie je zárukou, že v programe neexistuje žiadna chyba, ale môže odhaliť niektoré významné riziká.
Je kontrakt možné aktualizovať? Ak áno, kto môže zmenu vykonať?
Existuje administrátorský kľúč alebo multisig? Je dôležité vedieť, kto má možnosť meniť dôležité časti systému.
Používa aplikácia oracle? Ak áno, akým spôsobom získava externé dáta?
Od akých ďalších protokolov závisí? Prepojenie s ďalšími smart kontraktmi môže prinášať úžitok aj ďalšie závislosti.
Čo sa stane v prípade problému? Má systém možnosť niektoré funkcie zastaviť alebo vykonať bezpečnostnú aktualizáciu?
Čím zložitejšia aplikácia je, tým dôležitejšie je chápať, že jej bezpečnosť nie je daná jediným smart kontraktom, ale celou architektúrou okolo neho.
Záver
Smart kontrakt je vo svojom základe jednoduchý koncept: program uložený na blockchaine dostane určitý vstup, skontroluje vopred stanovené pravidlá a vykoná konkrétnu akciu. Práve táto myšlienka umožnila blockchainu rozšíriť využitie od prevodu kryptomien k finančným aplikáciám, digitálnym aktívam a automatizovaným procesom.
Smart kontrakty zároveň neznamenajú, že z digitálneho sveta zmizla potreba dôvery alebo riziko. Dôvera sa iba čiastočne presúva. Namiesto toho, aby sme sa pýtali iba „Môžem veriť sprostredkovateľovi?", musíme sa pýtať aj „Môžem veriť kódu, dátam, ktoré používa, a ľuďom, ktorí môžu jeho fungovanie prípadne zmeniť?"
Nestačí teda vedieť, že určitá služba „používa smart kontrakty". Dôležitejšie je pochopiť, čo kontrakt skutočne robí, odkiaľ získava informácie, kto nad ním má kontrolu a od čoho závisí. Smart kontrakty nie sú automaticky bezpečné ani decentralizované, sú však jedným z hlavných stavebných kameňov dnešných blockchainových aplikácií.
Tento text slúži iba na informačné a vzdelávacie účely a nepredstavuje investičné poradenstvo. Kryptoaktíva sú volatilné a môžete prísť o celú investovanú sumu.
Author
Tomáš Bára
Stablecoiny: digitálne peniaze medzi kryptom a tradičným finančným svetom
Bitcoin a Ethereum ukázali, aká volatilná dokáže byť svet kryptomien. Práve preto sa jednou z najdôležitejších častí tohto trhu stali stablecoiny – aktíva, ktorých cieľom je nemeniť svoju hodnotu. Zistite, čo drží ich cenu stabilnú, čím sa líšia USDC, USDT alebo kryptomenami zabezpečené tokeny a čo ukázal kolaps TerraUSD.
Layer 1 a Layer 2: prečo blockchain potrebuje ďalšie vrstvy
Bitcoin a Ethereum ukázali, že blockchain dokáže fungovať bez centrálnej autority. S rastom počtu používateľov však prišiel limit kapacity a rastúce poplatky. Zistite, ako Layer 1 tvorí bezpečný základ a ako mu Layer 2 riešenia ako Lightning Network alebo rollupy pomáhajú zvládnuť viac prevádzky.