Internet nám už dlhé roky umožňuje kopírovať takmer čokoľvek v priebehu niekoľkých sekúnd. Obrázok, hudbu, video alebo iný digitálny súbor možno jednoducho stiahnuť, uložiť a ďalej zdieľať. Práve preto dlho platilo, že v online svete bolo veľmi ťažké hovoriť o skutočnej jedinečnosti alebo vlastníctve digitálnej veci. NFT prišlo s myšlienkou, že aj na internete môže existovať niečo, čo je unikátne, overiteľné a technologicky odlíšiteľné od bežnej kópie.

NFT sa počas niekoľkých rokov stalo jedným z najznámejších pojmov spojených s kryptomenami a blockchainom. Pre niekoho predstavovalo revolúciu v digitálnom vlastníctve, pre iného najmä špekulatívnu bublinu. Nech sa naň pozeráme akokoľvek, jedno je isté: NFT otvorilo debatu o tom, ako môže vyzerať vlastníctvo, hodnota a obchodovanie s digitálnymi aktívami v novom internetovom prostredí.

Od digitálnej kópie k digitálnemu vlastníctvu

Skratka NFT znamená non-fungible token, teda nezameniteľný token. Práve slovo "nezameniteľný" je tu najdôležitejšie. Pri bežných peniazoch alebo napríklad Bitcoine nám nezáleží na tom, ktorú konkrétnu jednotku vlastníme, pretože sú navzájom zameniteľné. Pri NFT je to iné. Každý token je jedinečný, má vlastné vlastnosti, identifikátor a metadáta, ktoré ho odlišujú od ostatných. Vďaka tomu môže predstavovať konkrétnu digitálnu alebo fyzickú vec a umožňuje verejne doložiť, komu patrí.

Práve táto jedinečnosť dala digitálnym aktívam niečo, čo im predtým chýbalo: vzácnosť. Na internete si síce stále môže ktokoľvek stiahnuť kópiu obrázka alebo videa, ale NFT umožňuje doložiť, kto vlastní pôvodný token, ktorý je s týmto dielom spojený. Inými slovami: NFT nebráni samotnému kopírovaniu obsahu, ale zavádza systém, v ktorom možno overiť vlastníctvo konkrétneho digitálneho aktíva.

Ako sa to celé začalo

Za prvé známe NFT sa často označuje projekt Quantum, ktorý vytvoril Kevin McCoy už v roku 2014. Širšia verejnosť si však tento koncept dlho takmer nevšímala a išlo skôr o okrajovú technologickú záležitosť.

Dôležitý posun prišiel v roku 2017, keď sa začali objavovať projekty, ktoré ukázali NFT v praktickejšej a viditeľnejšej podobe. Medzi najznámejšie patrili CryptoPunks, teda kolekcia 10 000 unikátnych pixelových postáv na blockchaine Ethereum, ktorá sa neskôr stala jedným zo symbolov celého NFT trhu. O CryptoPunks si viac povieme v ďalšej časti článku.

V roku 2017 prišiel aj projekt CryptoKitties. Išlo o digitálne zberateľské mačky, z ktorých každá mala vlastné unikátne vlastnosti. Používatelia ich mohli kupovať, predávať a ďalej "množiť", čím vznikali ďalšie unikátne varianty.

Práve tento projekt ukázal širšiemu publiku, že blockchain nemusí slúžiť len na prevod kryptomien, ale aj na vlastníctvo jedinečných digitálnych predmetov. Neskôr sa okolo NFT začal formovať oveľa širší trh, ktorý zasiahol oblasť umenia, hier, členstva aj digitálnej identity.

Čo NFT predstavuje

NFT je v zásade digitálny záznam na blockchaine, ktorý potvrdzuje vlastníctvo konkrétneho tokenu. Tento token môže predstavovať napríklad digitálne umenie, zberateľský predmet, hernú položku, vstupenku, certifikát, členský prístup alebo aj niektoré reálne aktíva prevedené do digitálnej podoby.

Dôležité je, že samotné NFT nie je len "obrázok z internetu", ale unikátny token naviazaný na konkrétnu blockchainovú adresu. Vlastníctvo je pritom verejne dohľadateľné a overiteľné.

Je však potrebné chápať aj to, čo NFT neznamená. Keď si niekto kúpi NFT spojené s určitým dielom, neznamená to automaticky, že získava všetky autorské práva k tomuto obsahu. To závisí od toho, aké práva autor alebo projekt ku konkrétnemu tokenu priradí.

NFT teda typicky potvrdzuje vlastníctvo tokenu, nie automaticky úplnú kontrolu nad samotným dielom v zmysle copyrightu. Toto je jedna z vecí, ktorá býva veľmi často nesprávne pochopená.

Práve v tom spočíva jeho význam. NFT umožňuje vytvoriť digitálny dôkaz vlastníctva alebo pravosti, ktorý možno jednoducho overiť.

Ako NFT funguje

NFT vzniká procesom, ktorému sa hovorí minting, teda vytvorenie a zapísanie NFT do blockchainu. Pri tomto procese sa k digitálnemu obsahu, napríklad k obrázku, videu alebo hernému predmetu, vytvorí unikátny token. Ten sa následne zapíše do blockchainu, kde je možné dohľadať jeho pôvod aj vlastníka.

O fungovanie NFT sa stará smart kontrakt, teda program uložený na blockchaine. Ten určuje základné pravidlá: kto NFT vytvoril, komu patrí, ako sa môže prevádzať a aké má vlastnosti. Každé NFT má vďaka tomu svoje vlastné označenie a je priradené ku konkrétnej blockchainovej adrese, teda digitálnej adrese peňaženky vlastníka. Práve tým sa zaisťuje, že je odlíšiteľné od ostatných tokenov a že možno jeho vlastníctvo verejne overiť.

NFT sa najčastejšie spájajú s blockchainom Ethereum, kde sa na ich fungovanie používajú technické štandardy, napríklad ERC-721 alebo ERC-1155. Pre bežného čitateľa si to možno predstaviť jednoducho ako súbor pravidiel, vďaka ktorým peňaženky, trhoviská a aplikácie vedia, ako s NFT pracovať. Vďaka týmto spoločným pravidlám je možné NFT vytvárať, nakupovať, predávať aj používať naprieč rôznymi službami.

Prečo NFT tak zaujalo

Jedným z hlavných dôvodov, prečo NFT získalo takú veľkú pozornosť, bola možnosť, aby tvorcovia ponúkali svoje diela alebo digitálne produkty priamo publiku bez niektorých tradičných sprostredkovateľov. Vďaka tejto technológii mohli osloviť globálny trh a zároveň si lepšie nastaviť podmienky, za akých sa ich tvorba bude ďalej predávať alebo používať. NFT tak prinieslo nový spôsob, ako pracovať s digitálnym vlastníctvom, distribúciou obsahu aj obchodovaním s určitými typmi aktív.

Pre investorov a zberateľov bolo lákadlom najmä to, že NFT vytvorilo nový typ digitálnej vzácnosti. Ľudia zrazu mohli vlastniť niečo, čo bolo verejne overiteľné, obmedzené a prenositeľné. Práve spojenie technológie, zberateľstva, špekulácie a nového typu digitálneho vlastníctva spôsobilo, že sa NFT dostalo do centra pozornosti celého kryptomenového trhu.

Limity a problémy NFT

Rovnako ako pri iných nových technológiách sa však čoskoro ukázalo, že NFT má aj slabé stránky. Jedným z najväčších obmedzení je skutočnosť, že samotný digitálny obsah možno stále veľmi ľahko kopírovať. Obrázok, video alebo iný súbor si môže ktokoľvek stiahnuť a uložiť rovnako jednoducho ako bežný obsah z internetu. NFT teda nebráni tomu, aby danú vec mal vo svojej galérii alebo zariadení aj niekto iný.

Rozdiel je v tom, že iba vlastník originálneho NFT má na blockchaine dohľadateľný dôkaz o tom, že práve on vlastní pôvodný token. Ten, kto si obsah iba skopíruje, síce môže mať jeho kópiu, ale nemá overiteľný dôkaz vlastníctva originálu.

Dá sa to prirovnať k falzifikátu luxusných hodiniek. Na prvý pohľad môže vyzerať podobne a okolie rozdiel možno ani nespozná, ale pre majiteľa originálu má skutočné vlastníctvo inú hodnotu než obyčajná napodobenina. Práve tento ľudský factor, význam originality, vlastníctva a pocitu, že človek drží "pravý kus", je jednou z vecí, ktoré NFT dodávajú hodnotu.

Ďalšou slabinou sú bezpečnostné riziká. Problémy okolo NFT často nesúvisia ani tak so samotným blockchainom, ale skôr s phishingom, zraniteľnosťami smart kontraktov alebo s chybami používateľov, napríklad pri práci s privátnymi kľúčmi.

Nevýhodou môže byť aj nižšia likvidita. NFT je zvyčajne oveľa špecifickejšie než bežná kryptomena a ak o konkrétnu kolekciu alebo typ tokenu prestane byť záujem, môže byť ťažké nájsť kupca.

Ukázalo sa tiež, že veľká časť trhu bola poháňaná špekuláciou. Mnoho ľudí nakupovalo NFT nie preto, že by ich chceli dlhodobo vlastniť alebo prakticky využívať, ale preto, že očakávali rýchly rast ceny. Keď záujem ochladol, značná časť trhu stratila dynamiku. To však neznamená, že samotná technológia stratila význam. Skôr sa začalo ukazovať, kde má NFT skutočné využitie a kde išlo predovšetkým o krátkodobú vlnu nadšenia.

CryptoPunks ako šperk od Tiffany

Jedným z najzaujímavejších momentov, keď sa svet NFT prepojil s reálnym svetom, bol projekt NFTiff od značky Tiffany & Co. V auguste 2022 ponúkla spoločnosť Tiffany majiteľom NFT z kolekcie CryptoPunks možnosť premeniť ich digitálneho avatara na reálny luxusný šperk. CryptoPunks pritom patria medzi najstaršie a najvplyvnejšie NFT projekty na Ethereu - kolekcia vznikla už v roku 2017 a obsahuje 10 000 unikátnych pixelových postáv. Majitelia si mohli kúpiť špeciálny NFTiff Pass, ktorý im otvoril cestu k výrobe vlastného prívesku inšpirovaného ich konkrétnym Punkom.

Každý takýto šperk bol vyrobený z 18-karátového žltého alebo ružového zlata, obsahoval najmenej 30 drahokamov a Tiffany sa snažila čo najvernejšie previesť farby aj črty pôvodného NFT do fyzickej podoby. Súčasťou nebol len samotný prívesok, ale aj digitálna NFT verzia výsledného šperku a certifikát pravosti. Celý projekt bol limitovaný na 250 kusov, pričom cena jedného NFTiffu bola 30 ETH a kolekcia sa podľa dostupných informácií vypredala približne za 22 minút.

Zaujímavé zároveň je, že nešlo o úplne klasickú spoluprácu "Tiffany x oficiálne CryptoPunks" v tradičnom zmysle. Projekt stál na tom, že držitelia CryptoPunks získali po prevode práv pod Yuga Labs možnosť svoje Punks komerčne využívať.

Tiffany tak nevzala len cudzie obrázky z internetu, ale pracovala s modelom, v ktorom digitálne vlastníctvo dostalo aj obchodnú a fyzickú podobu. Práve to je na celej veci dôležité: ukazuje sa, že NFT nemusí byť len špekulatívny digitálny obrázok, ale môže fungovať aj ako základ pre skutočný produkt, značku a overiteľné vlastníctvo.

Práve tu je dobre vidieť, aký význam môže mať NFT v reálnom svete. Vo chvíli, keď sa virtuálne zmení na niečo fyzické, ale stále si nesie odkaz na niečo virtuálne, vzniká nový typ hodnoty. NFT už v takom prípade nie je len obrázok na displeji, ale stáva sa digitálnym dôkazom pôvodu, vstupenkou k fyzickému produktu a zároveň mostom medzi online identitou a skutočným svetom. Projekt Tiffany ukázal, že blockchain môže v luxusnom tovare fungovať nielen ako technologická zaujímavosť, ale aj ako nástroj autenticity, exkluzivity a prepojenia digitálnej kultúry s klasickým remeslom.

Umelec Damien Hirst a The Currency

Ďalším zaujímavým NFT projektom, ktorý ukázal stret digitálneho a fyzického vlastníctva, bol The Currency od britského umelca Damiena Hirsta. Projekt vznikol v spolupráci s platformou HENI a stál na jednoduchej, ale silnej myšlienke: ku každému z 10 000 NFT existovalo aj zodpovedajúce fyzické dielo na papieri. Nešlo teda len o predaj digitálneho umenia ale o experiment, ktorý skúmal, čo ľudia vlastne považujú za cennejšie - originál, ktorý môžu držať v ruke, alebo jeho existenciu na blockchaine.

Samotné diela vychádzali z Hirstovej známej estetiky farebných bodiek. Každý fyzický kus bol unikátny, vytvorený na ručne vyrábanom papieri, očíslovaný, pomenovaný, podpísaný na zadnej strane a doplnený o prvky overujúce pravosť ako bol vodoznak, microdot a hologram s podobizňou autora. NFT verzia potom fungovala ako digitálne dvojča tohto konkrétneho diela. Už tým Hirst naznačil, že hodnota umenia nemusí byť naviazaná len na materiál ale aj na dôveru, pôvod a spôsob evidencie vlastníctva.

Projekt bol spustený v júli 2021 a každý token sa predával za 2 000 dolárov. Kľúčové však bolo, že kupujúci si po určitom čase museli vybrať iba jednu z možností: buď si ponechajú NFT a fyzické dielo bude zničené alebo si vyžiadajú fyzický originál, čím ich NFT zanikne. Práve táto voľba bola jadrom celého projektu. Hirst tým prakticky previedol debatu o hodnote digitálneho umenia do konkrétneho rozhodnutia, ktoré malo reálny následok. Na konci tohto procesu sa 5 149 zberateľov rozhodlo pre fyzické dielo a 4 851 si ponechalo NFT.

V septembri 2022 nasledovala asi najsymbolickejšia časť celého projektu. Na výstave The Currency sa začali postupne páliť fyzické práce, ktorých majitelia sa rozhodli ponechať iba digitálnu podobu. Damien Hirst tento proces osobne začal spálením vlastných diel a z konceptuálneho experimentu sa razom stalo silné gesto o tom, čo dnes vlastne považujeme za "originál". The Currency tak ukázal, že NFT nemusí byť len digitálny obrázok bez presahu, ale môže fungovať ako nástroj, ktorý nanovo definuje vzťah medzi vlastníctvom, autenticitou a umeleckou hodnotou.

Práve na tomto projekte je dobre vidieť, aký zaujímavý môže byť presah NFT do reálneho sveta. Nešlo len o to, že k digitálnemu dielu existuje fyzický predmet ako doplnok. U Hirsta išlo o oveľa radikálnejšiu myšlienku: digitálne umenie môže existovať fyzicky alebo len digitálne ale nie vždy oboje zároveň.

A práve vo chvíli, keď sa virtuálne premení na niečo fyzické alebo naopak fyzické zostane už len ako odkaz na niečo virtuálne, vzniká nový typ hodnoty. NFT sa v takom prípade nestáva len obrázkom na internete, ale nositeľom príbehu, dôkazu vlastníctva a rozhodnutia, ktoré má skutočný dopad v reálnom svete.

Bored Ape Yacht Club: keď NFT nie je len obrázok

Ďalším zaujímavým NFT projektom, ktorý uvediem ako príklad, je Bored Ape Yacht Club, skrátene BAYC. Ide o kolekciu 10 000 unikátnych digitálnych opíc na blockchaine Ethereum, za ktorou stojí spoločnosť Yuga Labs.

Projekt odštartoval v roku 2021 a od začiatku nebol postavený len na tom, že si človek kúpi obrázok. Každá opica zároveň fungovala ako členstvo v uzavretom klube, ktorý svojim držiteľom ponúkal prístup do komunity, k ďalším projektom, merch dropom aj fyzickým akciám. Práve tým sa Bored Ape odlíšil od mnohých iných NFT kolekcií - nepredával len digitálny súbor, ale aj pocit príslušnosti, status a vstup do určitého sveta.

Na Bored Ape Yacht Club bolo dôležité ešte niečo ďalšie: držiteľ podľa oficiálnych podmienok nevlastnil len token v peňaženke, ale aj samotné zobrazenie svojej opice, čo otvorilo priestor pre širšie komerčné využitie.

Inými slovami, NFT tu nefungovalo len ako digitálny zberateľský predmet, ale aj ako aktívum, s ktorým sa dalo ďalej pracovať. A práve v tom bol silný posun oproti bežnému vnímaniu NFT. Zrazu nešlo len o obrázok na profile, ale o digitálnu identitu, značku a majetok, ktorý mohol žiť aj mimo blockchainu.

Samotný rast projektu bol mimoriadne rýchly. Pri spustení stála jedna opica 0,08 ETH a kolekcia sa vypredala približne za 12 hodín. Už v roku 2021 sa z BAYC stal symbol NFT boomu a jeden z momentov, ktorý ukázal, ako rýchlo sa môže z internetového trendu stať kultúrny a investičný fenomén. Potvrdili to aj veľké aukcie, napríklad sada 101 Bored Ape NFT sa v aukcii Sotheby's predala za viac než 24 miliónov dolárov. V tej chvíli už bolo jasné, že z "opíc" sa stalo viac než len krátkodobý internetový trend.

Zaujímavý je však hlavne presah do reálneho sveta. Na rozdiel od projektu Tiffany alebo Damiena Hirsta tu nešlo primárne o to previesť jedno digitálne dielo do jednej fyzickej veci. Pri Bored Ape bol tento presah širší. Z NFT sa stal klub, značka, vstupenka na reálne akcie a tiež základ pre spolupráce s veľkými firmami.

Do ekosystému BAYC vstúpil napríklad aj adidas Originals, teda lifestylová a streetwearová divízia značky adidas. Tá využila NFT a spoluprácu s Bored Ape Yacht Club ako súčasť svojej metaverse stratégie, teda snahy presadiť sa aj vo virtuálnom prostredí a v digitálnych komunitách. Tu je dobre vidieť, že NFT môže fungovať ako most medzi virtuálnym a fyzickým svetom aj inak než len ako šperk alebo obraz. Môže sa zmeniť na komunitu, biznis a reálny produkt, ktorý stále stojí na digitálnom vlastníctve.

Práve preto sú "opice" takým zaujímavým príbehom. Nie sú dôležité len tým, že boli drahé a slávne, ale tým, že ukázali nový model fungovania digitálneho vlastníctva. To virtuálne sa tu nemení len na niečo fyzické, ale na niečo spoločensky a obchodne reálne. NFT už potom nie je len obrázok uložený na blockchaine, ale vstupenka do komunity, symbol identity a nástroj, cez ktorý môže digitálna vec získať skutočný dopad v bežnom svete. A práve v tom spočíva ich väčší význam.

NFT dnes

Dnes sa už na NFT väčšinou nepozeráme tak nekriticky ako v čase najväčšieho boomu. Hlavná vlna záujmu prišla v rokoch 2021 a na začiatku roku 2022, keď sa z NFT stal globálny fenomén a výrazná téma celého kryptomenového trhu. Postupom času však záujem výrazne ochladol a ukázalo sa, že veľká časť pôvodného rastu bola postavená hlavne na humbuku a špekulácii.

Dnes je NFT skôr menšou a špecifickejšou časťou trhu, ktorá nie je pre širokú verejnosť taká atraktívna ako predtým. Namiesto jednoduchého nadšenia sa viac rieši otázka, kde má táto technológia naozaj zmysel. Praktické využitie sa hľadá napríklad v oblasti vstupeniek, digitálnej identity, členstva, herného priemyslu alebo tokenizácie reálnych aktív.

NFT tak dnes nie je len symbolom digitálnych obrázkov predávaných za vysoké sumy, ale skôr ukážkou toho, ako môže blockchain pracovať s vlastníctvom jedinečných vecí. To, či sa NFT presadí dlhodobo, nebude záležať len na cenách na trhu, ale hlavne na tom, či prinesie skutočný úžitok aj mimo špekulatívneho prostredia.

Záver

NFT predstavuje pokus preniesť do digitálneho sveta niečo, čo bolo predtým bežné hlavne vo fyzickom svete, teda možnosť vlastniť originál, preukázať jeho pravosť a jednoducho ho prevádzať ďalej. Nie je to len obrázok na internete, ale unikátny token zapísaný na blockchaine, ktorý môže reprezentovať širokú škálu digitálnych aj reálnych aktív.

Rovnako ako pri Bitcoine aj tu platí, že okolo NFT vzniklo mnoho prehnaných očakávaní, ale zároveň aj technológia, ktorá otvorila nové možnosti. Možno sa z neho nestane revolúcia vo všetkých oblastiach, o ktorých sa pôvodne hovorilo. Napriek tomu NFT ukázalo, že digitálne vlastníctvo môže fungovať inak, než ako sme boli na internete dlhé roky zvyknutí.