Regulácia kryptomien a ich vzťah ku klasickému finančnému trhu
Kryptomeny boli dlho vnímané ako svet stojaci mimo tradičných financií. Pre jedných predstavovali alternatívu k bankám a štátu, pre druhých boli len vysoko rizikovou špekuláciou bez jasných pravidiel. Dnes sa však ich postavenie mení. Krypto síce zostáva volatilné a rizikové, zároveň sa však čoraz viac približuje prostrediu klasického finančného trhu.
Dôvod je jednoduchý: popri technologickom experimente sa z kryptomien stáva aj aktívum, ktoré sledujú
regulátori, banky, fondy aj správcovia majetku. Do hry vstupujú nielen nové právne rámce, ale aj burzovo
obchodované produkty, služby úschovy aktív alebo banková infraštruktúra. Práve tým sa mení význam krypta
v širšom finančnom systéme.
Dlho nebol hlavným problémom kryptomien len kolísanie cien. Jednou z najväčších prekážok bola právna neistota.
Často nebolo jasné, podľa akých pravidiel sa konkrétne kryptoaktívum vlastne posudzuje, kto nad ním vykonáva
dohľad, aké informácie musí poskytovateľ zverejňovať a ako majú byť chránené prostriedky klientov. Pre
bežného investora to môže znieť ako technický detail, v skutočnosti však ide o zásadnú vec. Ak totiž nie
je jasné, do akého regulačného režimu aktívum patrí, vzniká neistota aj v tom, komu človek vlastne zveruje
peniaze.
Práve táto nejasnosť dlho držala krypto skôr na okraji finančného systému. Banka, fond alebo správca majetku
len ťažko vytvorí investičný produkt alebo model riadenia rizík okolo aktíva, pri ktorom nie je zrejmé, aké
pravidlá sa naň vzťahujú. Regulácia preto nie je len ďalšou vrstvou byrokracie. Je to pokus nastaviť minimálne
štandardy pre fungovanie trhu, zverejňovanie informácií a nakladanie s klientskymi prostriedkami.
Význam regulácie naplno ukázal aj pád burzy FTX v roku 2022. Ešte pred kolapsom patrila k najznámejším
kryptoplatformám na svete a pôsobila dojmom profesionálne riadenej firmy. Podľa americkej Komisie pre cenné
papiere a burzy však klientské prostriedky smerovali do sesterskej firmy Alameda Research a boli používané
spôsobom, o ktorom používatelia nemali jasné informácie.
Keď sa dôvera v skupinu FTX rozpadla, ukázalo sa, že firma nedokáže dostáť svojim záväzkom. Tento prípad
sa stal varovaním pre celý trh: bez jasných pravidiel, kontroly a oddelenia klientskych prostriedkov od
vlastného podnikania môže zlyhať aj veľmi známa firma.
V Európe je najdôležitejším krokom regulácia MiCA. Tá vytvára spoločný rámec pre kryptoaktíva a služby s
nimi spojené v prípadoch, ktoré nepokrýva iná únijná finančná legislatíva. Jej cieľom nie je urobiť z krypta
bezpečný alebo bezrizikový trh, ale zaviesť jasnejšie pravidlá pre poskytovateľov služieb, informovanie
klientov, autorizáciu a dohľad. Inými slovami: MiCA nesľubuje, že z krypta zmizne volatilita alebo možnosť
straty, ale znižuje časť právnej a inštitucionálnej neistoty.
To má praktický dosah aj na investorov. Jasnejšie pravidlá zvyšujú šancu, že budú využívať služby subjektu,
ktorý podlieha dohľadu a funguje podľa vopred daných podmienok. Zároveň je však dôležité dodať, že ani MiCA
neznamená rovnakú úroveň ochrany ako pri tradičných finančných produktoch, najmä ak služby ponúka
neautorizovaný alebo mimoeurópsky subjekt.
Zmena je viditeľná aj v praxi. Regulácia už nie je len teóriou na papieri, ale premieta sa do licencovania
konkrétnych firiem a do toho, kto je schopný vstúpiť do plne regulovaného režimu. Práve tým sa kryptotrh
začína podobať bežnejšiemu prostrediu finančných služieb.
V Spojených štátoch je situácia zložitejšia. Na rozdiel od Európskej únie tam dlho neexistoval jeden spoločný
rámec porovnateľný s MiCA. Debata sa viedla najmä o tom, či sú jednotlivé kryptoaktíva skôr komoditou, alebo
cenným papierom, a teda ktorý úrad nad nimi má vykonávať dohľad. Americký prístup bol preto dlho roztrieštenejší
a viac založený na výklade už existujúcich pravidiel pre komoditné a kapitálové trhy.
Jedným z najviditeľnejších momentov, keď sa krypto priblížilo klasickému kapitálovému trhu, bolo schválenie
spot bitcoinových ETP v Spojených štátoch v januári 2024. Tým sa otvorila cesta k tomu, aby sa produkty
naviazané priamo na cenu bitcoinu obchodovali na regulovaných burzách. Význam tohto kroku nespočíval v tom,
že by bitcoin prestal byť rizikový. Podstatné bolo, že sa pre mnohých investorov stal dostupnejším
prostredníctvom známej infraštruktúry brokerov, búrz, fondových štruktúr a služieb úschovy aktív, a nie
len cez kryptoburzu a vlastnú peňaženku.
Práve to výrazne znížilo praktickú bariéru vstupu pre časť retailových aj inštitucionálnych investorov. Krypto
sa tak priblížilo svetu, v ktorom sa bežne obchodujú akcie, dlhopisy alebo komoditné fondy. Neznamená to,
že sa bitcoin stal tým istým čo akcie alebo zlato. Znamená to však, že sa začal sprístupňovať prostredníctvom
nástrojov, ktoré klasický finančný trh už pozná a vie spracovať.
Podobne dôležité je aj to, že do priestoru digitálnych aktív vstupujú banky a správcovia aktív. Hneď ako
sa krypto rieši z pohľadu bankového dohľadu, úschovy aktív alebo kapitálových pravidiel, je zrejmé, že už
nejde len o okrajový experiment. Postupne sa začleňuje do reálnej finančnej infraštruktúry.
Pre bežného investora z toho vyplýva najmä jedno: regulácia sama osebe z krypta nerobí bezpečné aktívum.
Stále ide o trh s vysokou volatilitou a množstvom technologických aj prevádzkových rizík. Regulácia však
mení niečo iné. Znižuje časť neistoty, umožňuje lepšie rozlišovať medzi dôveryhodnejšími a menej dôveryhodnými
poskytovateľmi a otvára cestu k tomu, aby sa kryptomeny dali držať a obchodovať aj cez známejšie a prísnejšie
kontrolované inštitúcie.
Kryptomeny už dnes teda nie sú vnímané len ako niečo, čo stojí mimo klasického finančného sveta. Čoraz viac
sa stávajú jeho súčasťou, hoci zatiaľ nie v úplne ustálenej podobe. Práve preto je dnes vzťah krypta a
tradičného finančného trhu taký dôležitý: už nejde len o to, či doň krypto patrí, ale akú úlohu v ňom bude
zohrávať a za akých pravidiel bude fungovať.
Regulácia kryptomien a ich vzťah ku klasickému finančnému trhu
Kryptomeny boli dlho vnímané ako svet mimo tradičných financií.
Čo je blockchain
Technológia, ktorá mení spôsob ukladania a overovania dát