Kryptomeny boli dlho vnímané ako svet stojaci mimo tradičných financií. Pre jedných predstavovali alternatívu k bankám a štátu, pre druhých boli len vysoko rizikovou špekuláciou bez jasných pravidiel. Dnes sa však ich postavenie mení. Krypto síce zostáva volatilné a rizikové, zároveň sa však čoraz viac približuje prostrediu klasického finančného trhu.

Dôvod je jednoduchý: popri technologickom experimente sa z kryptomien stáva aj aktívum, ktoré sledujú regulátori, banky, fondy aj správcovia majetku. Do hry vstupujú nielen nové právne rámce, ale aj burzovo obchodované produkty, služby úschovy aktív alebo banková infraštruktúra. Práve tým sa mení význam krypta v širšom finančnom systéme.

Dlho nebol hlavným problémom kryptomien len kolísanie cien. Jednou z najväčších prekážok bola právna neistota. Často nebolo jasné, podľa akých pravidiel sa konkrétne kryptoaktívum vlastne posudzuje, kto nad ním vykonáva dohľad, aké informácie musí poskytovateľ zverejňovať a ako majú byť chránené prostriedky klientov. Pre bežného investora to môže znieť ako technický detail, v skutočnosti však ide o zásadnú vec. Ak totiž nie je jasné, do akého regulačného režimu aktívum patrí, vzniká neistota aj v tom, komu človek vlastne zveruje peniaze.

Práve táto nejasnosť dlho držala krypto skôr na okraji finančného systému. Banka, fond alebo správca majetku len ťažko vytvorí investičný produkt alebo model riadenia rizík okolo aktíva, pri ktorom nie je zrejmé, aké pravidlá sa naň vzťahujú. Regulácia preto nie je len ďalšou vrstvou byrokracie. Je to pokus nastaviť minimálne štandardy pre fungovanie trhu, zverejňovanie informácií a nakladanie s klientskymi prostriedkami.

Význam regulácie naplno ukázal aj pád burzy FTX v roku 2022. Ešte pred kolapsom patrila k najznámejším kryptoplatformám na svete a pôsobila dojmom profesionálne riadenej firmy. Podľa americkej Komisie pre cenné papiere a burzy však klientské prostriedky smerovali do sesterskej firmy Alameda Research a boli používané spôsobom, o ktorom používatelia nemali jasné informácie.

Keď sa dôvera v skupinu FTX rozpadla, ukázalo sa, že firma nedokáže dostáť svojim záväzkom. Tento prípad sa stal varovaním pre celý trh: bez jasných pravidiel, kontroly a oddelenia klientskych prostriedkov od vlastného podnikania môže zlyhať aj veľmi známa firma.

V Európe je najdôležitejším krokom regulácia MiCA. Tá vytvára spoločný rámec pre kryptoaktíva a služby s nimi spojené v prípadoch, ktoré nepokrýva iná únijná finančná legislatíva. Jej cieľom nie je urobiť z krypta bezpečný alebo bezrizikový trh, ale zaviesť jasnejšie pravidlá pre poskytovateľov služieb, informovanie klientov, autorizáciu a dohľad. Inými slovami: MiCA nesľubuje, že z krypta zmizne volatilita alebo možnosť straty, ale znižuje časť právnej a inštitucionálnej neistoty.

To má praktický dosah aj na investorov. Jasnejšie pravidlá zvyšujú šancu, že budú využívať služby subjektu, ktorý podlieha dohľadu a funguje podľa vopred daných podmienok. Zároveň je však dôležité dodať, že ani MiCA neznamená rovnakú úroveň ochrany ako pri tradičných finančných produktoch, najmä ak služby ponúka neautorizovaný alebo mimoeurópsky subjekt.

Zmena je viditeľná aj v praxi. Regulácia už nie je len teóriou na papieri, ale premieta sa do licencovania konkrétnych firiem a do toho, kto je schopný vstúpiť do plne regulovaného režimu. Práve tým sa kryptotrh začína podobať bežnejšiemu prostrediu finančných služieb.

V Spojených štátoch je situácia zložitejšia. Na rozdiel od Európskej únie tam dlho neexistoval jeden spoločný rámec porovnateľný s MiCA. Debata sa viedla najmä o tom, či sú jednotlivé kryptoaktíva skôr komoditou, alebo cenným papierom, a teda ktorý úrad nad nimi má vykonávať dohľad. Americký prístup bol preto dlho roztrieštenejší a viac založený na výklade už existujúcich pravidiel pre komoditné a kapitálové trhy.

Jedným z najviditeľnejších momentov, keď sa krypto priblížilo klasickému kapitálovému trhu, bolo schválenie spot bitcoinových ETP v Spojených štátoch v januári 2024. Tým sa otvorila cesta k tomu, aby sa produkty naviazané priamo na cenu bitcoinu obchodovali na regulovaných burzách. Význam tohto kroku nespočíval v tom, že by bitcoin prestal byť rizikový. Podstatné bolo, že sa pre mnohých investorov stal dostupnejším prostredníctvom známej infraštruktúry brokerov, búrz, fondových štruktúr a služieb úschovy aktív, a nie len cez kryptoburzu a vlastnú peňaženku.

Práve to výrazne znížilo praktickú bariéru vstupu pre časť retailových aj inštitucionálnych investorov. Krypto sa tak priblížilo svetu, v ktorom sa bežne obchodujú akcie, dlhopisy alebo komoditné fondy. Neznamená to, že sa bitcoin stal tým istým čo akcie alebo zlato. Znamená to však, že sa začal sprístupňovať prostredníctvom nástrojov, ktoré klasický finančný trh už pozná a vie spracovať.

Podobne dôležité je aj to, že do priestoru digitálnych aktív vstupujú banky a správcovia aktív. Hneď ako sa krypto rieši z pohľadu bankového dohľadu, úschovy aktív alebo kapitálových pravidiel, je zrejmé, že už nejde len o okrajový experiment. Postupne sa začleňuje do reálnej finančnej infraštruktúry.

Pre bežného investora z toho vyplýva najmä jedno: regulácia sama osebe z krypta nerobí bezpečné aktívum. Stále ide o trh s vysokou volatilitou a množstvom technologických aj prevádzkových rizík. Regulácia však mení niečo iné. Znižuje časť neistoty, umožňuje lepšie rozlišovať medzi dôveryhodnejšími a menej dôveryhodnými poskytovateľmi a otvára cestu k tomu, aby sa kryptomeny dali držať a obchodovať aj cez známejšie a prísnejšie kontrolované inštitúcie.

Kryptomeny už dnes teda nie sú vnímané len ako niečo, čo stojí mimo klasického finančného sveta. Čoraz viac sa stávajú jeho súčasťou, hoci zatiaľ nie v úplne ustálenej podobe. Práve preto je dnes vzťah krypta a tradičného finančného trhu taký dôležitý: už nejde len o to, či doň krypto patrí, ale akú úlohu v ňom bude zohrávať a za akých pravidiel bude fungovať.